Fragment

Magnus Chase a bohovia Asgardu – Loď mŕtvych

Posledný boj proti Lokimu

Rick Riordan

Loď mŕtvych je ôsmou knihou, ktorú som od Ricka Riordana čítal, a napriek opakujúcej sa schéme mu zakaždým sadnem na lep. Ako to ten autor robí? Všetky jeho príbehy sú postavené na rovnakom základe - skupina kamarátov-bojovníkov sa musí v určenom časovom limite dostaviť na vopred známe miesto, kde na nich čaká úhlavný nepriateľ, aby zviedli náročný boj. Medzitým, počas cesty, stretávajú viac či menej známe bytosti a bohov z mytológie a epizodicky ich predstavujú čitateľovi. Svojím spôsobom ide o počítačovú hru v knižnej podobe - čiateľ musí prekonať levely s rôznou náročnosťou, aby sa dostal až pred najväčšieho protivníka. V prípade trojdielnej série Magnus Chase a bohovia Asgardu je to boh Loki, preslávený hlavne vďaka marvelovskému univerzu. Tu má však ďaleko od danej uhladenej a modernej verzie. "Magické explózie, lúče svetla, sekery, meče a urážky módneho vkusu lietali všetkými smermi a proti nim prívaly slanej vody, ľadová triešť a gule krvavo sfarbenej želatíny. Čosi mi našepkávalo, že obryne sú omnoho silnejšie, keď spoja sily, ako to urobili, keď nám potápali loď. Zatiaľ sme prežili len vďaka tomu, že sa každá sestra sústredila na zabitie vlastného cieľa. Darilo sa nám, pretože sme ich zamestnali každú osobitne." (str. 104) Ako hovorí slovník na konci knihy, Loki je boh klamstiev, podvodov a mágie, syn dvoch obrov a striedavo záhubou a hrdinom bohom Asgardu a ľuďom. Jednoducho, nedá sa mu veriť, a práve v tom tkvie hlavný kontrast medzi ním a Magnusovou patriou. Tá drží celý čas spolu, napriek občasným nezhodám sa na seba vždy môžu spoľahnúť a sú schopní aj najvyššej obety. Na druhej strane Loki, aj keď má k dispozícii početnú armádu zombíkov a obrov, je prakticky sám. Rick Riordan si dobre uvedomuje, ako môžu jeho príbehy pôsobiť na mladých čitateľov, a nenápadne im podsúva dôležité hodnoty. Priateľstvo, súdržnosť, lojalita - to je len zlomok morálnych vlastností, ktorými disponujú jeho hrdinovia. A robí to veľmi múdro, každá kapitola v podstate prináša informácie o severskej mytológii, ktorú šikovne prepracoval do pútavého príbehu. Dospelý čitateľ sem-tam možno pokrúti hlavou nad niektorými motívmi či zvratmi, ale mladší, ktorému je séria primárne určená, bude určite nadšený. "Na to, aby sme sa dostali k Naglfaru, máme čas dozajtra, povedala Frigg... alebo najneskôr do pozajtra. Pristihol som sa, že váham, skoro si želám, aby sme to nestihli a ja som sa nemusel sám postaviť proti Lokimu. Ale nie. Kamaráti sa na mňa spoliehajú. Kvôli každému, koho poznám, každému, koho nepoznám... musím ragnarok odložiť, ako najviac to pôjde. Musím dať Sam a Amirovi šancu na normálny život, a tiež Annabeth a Percymu a Estelle, Percyho malej sestričke. Tí všetci si zaslúžia viac než zničenie planéty." (str. 307) Severská mytológia nie je taká známa ako antická, ale rozhodne je nemenej zaujímavá. Rick Riordan ju vo svojej trilógii predstavil pomerne komplexne, nezabudol na žiadne z najvyšších božstiev ani bytosti súvisiace s deviatimi svetmi. Tí, čo poznajú aj autorovu predošlú tvorbu, si môžu zaspomínať aj na kultového Percyho Jacksona, ktorý odštartoval Riordanovu mytologickú mániu a ukáže sa na začiatku príbehu. Magnus Chase je totiž bratrancom jeho vyvolenej Annabeth, čo je tiež pekným dôkazom prepojenia jednotlivých náboženstiev. Oceňujem aj záverečný súboj dobra a zla v Lodi mŕtvych. Namiesto boja, kde by tiekli potoky krvi (hoci aj na to miestami dôjde), čelí Loki Magnusovej výzve slovne sa urážať. To mi nepripadalo ako celkom vhodný výchovný prvok, ale aj to napokon Rick vyriešil bravúrne. Bohovia Asgardu síce skončili, ale ako je zvykom, určite sa s nimi ešte stretneme v iných románoch. Svet, ktorý Riordan vytvoril, je na to dostatočne široký.

marekzakopcan.sk, 17.3.2019

Viac o knihe

Zhrnutie 2018: Najlepšie knihy4

Leigh Bardugo nám takisto ponúka dobre vymyslený svet Grišov, ku ktorému vytvorila novú sériu Šest vran. Griša sa mi páčila, ale jednotlivé diely si nedokázali udržať úroveň toho prvého. Za to pri tejto sérii sa mi druhý diel páčil ešte viac ako ten prvý. Bola to neskutočná zábava, o to viac, že mám za sebou celú Grišu. Neviem si predstaviť, či by sa mi tieto knihy páčili aj bez toho, že by som nemala prečítanú Grišu, kde bolo veľmi dobre zobrazené a vysvetlené celé fungovanie tohto sveta, ale podľa recenzií a ohlasov sa tieto knihy páčili asi úplne každému.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 31.1.2019

Zhrnutie 2018: Najlepšie knihy

Hneď prvá kniha roku a úplná bomba. Chcela som si ju prečítať, ale pravdu povediac, nevedela som, či sa ju oplatí kupovať. Veľkým prekvapením pre mňa bolo, keď som si ju rozbalila pod stromčekom. Kniha má originálny námet, sympatické postavy, zaujímavé zvraty a čo je najlepšie, pôvodne bola napísaná len ako jedna samostatná kniha. Preto má uzatvorený koniec. Ak si nechcete kaziť dojem z tejto prvej časti, ďalšie čítať nemusíte. Ak sa Vám ale páči tak, ako mne, ďalší diel z tohto sveta určite privítate.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 31.1.2019

RECENZIA: Magnus Chase #3 Loď mŕtvych

Rick Riordan

Tak a je to tu, posledná časť zo série Magnus Chase o severských bohoch od Ricka Riordana. Vždy keď končím nejakú z jeho sérií, mám rozporuplné pocity. Väčšinou to síce vyzerá, že je koniec, no Rickove svety sú už také prepletené, že nie je vylúčené, že v ďalšej sérií sa nejaké staré postavy znovu objavia. O tom však až neskôr. Do tejto knihy som sa rýchlo vrhla a hoci zozačiatku mi trochu trvalo začítať sa, po chvíli sa to už rýchlo rozbehlo. Jednou z najväčších pozitív Rickovho písania je ľahký, vipný a prudko čitateľný štýl, vďaka ktorému zhltnete polku knihy a ani neviete ako. Navyše Magnus je skvelý rozprávač. Je to tak trochu cynik, ale hlavne je strašne vtipný a jeho trefné poznámky stoja za to. Celý čas som sa pri čítaní smiala a bola nadšená kopu referencií na iné knihy, seriály alebo pesničky. Jednoducho som sa nikdy nenudila. Keď som s touto sériou začínala, nemohla som Magnusa neporovnávať s Percym, hlavným hrdinom Riordanových predošlých sérií. Zozačiatku som tam nejaké malé podobnosti videla, rovnako ako aj v hlavnej schéme deja, ktorá je u jeho kníh väčšinou viac-menej rovnaká, no Magnus sa napokon vykryštalizoval ako úplne iná osobnosť. Nie je to taký ten typický hrdina. Absolútne nemá záujem vrhať sa do nebezpečenstva a byť všade prvý. Nerobí mu problém priznať, že má strach a že niečo pokašľal. Jeho jedinou motívaciou je ochrániť svojich priateľov a myslím, že to je jedna z jeho najcharakteristickejších vlastností- je neuveriteľne lojálny a dobrosrdečný. Zdá sa však, že si to často neuvedomuje a ako rozprávač sa dosť zhadzuje. Väčšinou je to v tých medziach humoru, no niekedy o sebe skutočne pochybuje. Je síce pravda, že veľa vecí pokašľal alebo sa mohol zachovať lepšie, ale úprimne, nikto nie je dokonalý. Jeho zlyhania mu často vyhadzujú na oči aj ostatní a hoci to väčšinou bolo vtipné, niekedy som mala pocit, že k nemu boli až príliš hnusní a nevážili si, čo všetko pre nich urobil. Čo sa týka ostatných postáv... už som spomínala, že k vedľajším postavám som si nevytvorila až taký hlboký vzťah, hlavne čo sa týka Magnusových kamarátov a spolubojovníkov z Hotela Valhalla. Myslím, že to bolo čiastočne aj tým, že nemali v knihách až tak veľký priestor, takže som o nich nič nevedela a prišlo mi ťažko sa do nich vcítiť. To sa v tejto knihe však našťastie zmenilo a dozvedeli sme sa trochu viac o ich minulosti. Toto na Riordanových postavách zbožňujem, že sú naozaj prepracované, každá má svoju (väčšinou zložitú) minulosť a od toho sa odvíjajú aj ich vlastnosti. Gunderson je prchký a krvilačný, pretože sa narodil pred vyše 1200 rokmi v Nórsku za čias vikingov a už v 12. rokoch podstúpil pravý vikingský výcvik. Celý život bojoval a po smrti v tom vo Valhalle pokračoval, keďže to je vlastne jediné, čo einherjari po smrti robia. Mallory vyrastala v 60 -70. rokoch minulého storočia v nefunkčnej rodine. Svoju božskú mamu nikdy nepoznala a otec bol alkoholik a preto veľa času trávila v spoločnosti priateľov a detí jej veku, ktoré sa cele dni potĺkali po ulici a často sa museli o seba starať samé. Je veľmi výbušná, drzá a nevyspitateľná. Thomas Jefferson Jr. je syn oslobodenej otrokyne a boha vojny a odvahy. Kvôli tomu nemôže odolať nijakej výzve a preto narukoval do armády počas americkej Občianskej vojny, čo ho napokon stálo život. Ako vojak je veľmi disciplinovaný, nechýba mu zápal pre vec a odvaha. V predošlej časti sa nám predstavila ďalšia postava, Alex Fierro a hoci sme o nej mali možnosť veľa zistiť už vtedy, aj v tejto časti nám odhalila niečo zo svojej minulosti. Trochu menej pozornosti dostala Sam, ktorá však stála po Magnusovom boku odzačiatku a tak o nej vieme už celkom dosť. Úplne iný prípad sú Hearthstone a Blitzen, ktorých úúúplne zbožňujem. Milujem ich vzťah, ako sú na seba naviazaní, hoci o tom nerozprávajú a ako sa navzájom jeden o druhého starajú. Vždy, keď sa jeden z nich ocitol v nebezpečenstve, ten druhý by obetoval celý svet len aby ho zachránil. A to, že to vlastne nikdy nepriznali a jednoducho sa tvária akoby nič, je ešte úžasnejšie. Rovnako sú veľmí oddaní Magnusovi a snažia sa mu vo všetkom pomáhať. Kapitoly s touto trojicou Magnus-Blitz-Hearth som mala vždy najradšej a nemohla som sa dočkať, keď spolu išli na nejakú ďalšiu misiu. Páči sa mi, akí sú zohratí a vlastne ak by bola celá kniha len o nich troch, vôbec by mi to neprekážalo. V tejto časti sa po prvýkrát objavil aj Percy po boku Annabeth a tieto momenty, keď sa Rickove svety stretávajú, sú úplne úžasné. Na jednu stranu chcem, aby mali Percy a Annabeth už pokoj a mohli si žiť svoje vysnívané pokojné životy, no na druhú som vždy nadšená keď sa niekde čo i len na moment objavia. Sú to jednoducho rodení hrdinovia, ktorí už viac krát zachránili svet a tak je jasné, že sa na nich takéto situácie budú proste lepiť. Keďže ide o tretí a záverečný diel tejto série, už som trochu zbehlejšia aj v severskej mytológií. V predošlých dieloch som mala viac problémov pri všetkých tých nevysloviteľných názvoch svetov, magických predmetov a bohov. Teraz som už vedela viac, za čo vďačím aj predošlým dvom knihám, ale vo veľke miere aj Severskej mytológií od Neila Gaimana, ktorú som čítala pred pár mesiacmi. Spomínal v nej niekoľko mýtov alebo bohov, ktoré sa objavili aj tu a hoci je každá interpretácia trošku iná, hneď sa mi ľahšie orientovalo a čítalo, keď som už čo-to poznala. Veľmi ma to chytilo a hoci to asi nebude také intenzívne ako pri gréckej mytológií, ktorú úplne zbožňujem, aj tá severská má čo ponúknuť a ja nikdy neohrdnem dobrým príbehom inšpirovaným akoukoľvek mytológiou. Aj táto časť bola plná akcie a napätia. Nad Magnusom a ostatnými visela reálna hrozba konca sveta a tak sa museli pod tlakom vrhnúť do smrteľného nebezpečenstva. Páčilo sa mi, že dej bol premyslený, že najprv museli podniknúť určité kroky, aby sa vôbec mohli pripraviť na ten záverečný boj. No a keďže, ako som už spomínala, bola celá kniha vďaka Magnusovi vtipná, nikdy som sa nenudila. Naozaj sa mi páčil záver, ktorý to všetko tak pekne ukončil. Naznačil, že postavy majú ešte nejaké plány do budúcnosti, no za týmto ich nebezpečným dobrodružstvom dal jednoznačnú bodku. Objavil sa tam však Magnusov telefonát s Annabeth, ktorý tak trochu predznamenáva, že sa niečo udeje, no nie som istá, akým spôsobom. Znamená to nejakú akciu v sérií Trials of Apollo, ktorá ešte ani zďaleka nekončí? Alebo sa chystá niečo nové, kde bude hrať rolu Annabeth s Percym alebo aj Magnus? Ak poznáte odpoveď, prosím, dajte mi vedieť dolu do komentárov, pretože mi to nedá spávať ??

strana36.blogspot.cz, 21.1.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Leigh Bardugo - Trnitá řeč

Kto už má s autorkou Leigh Bardugo skúsenosť, vám určite povie, že jej príbehy stoja za to. Dilógia Vrania šestka či séria Griša je toho dôkazom a Trnitá řeč to iba potvrdzuje. Leigh Bardugo má jednoducho zmysel pre rozprávanie. Jej štýl písania je veľmi jednoduchý, aj keď zamotaný, čo si trošku odporuje, ale lepšie to opísať nejde. Nesnaží sa čitateľa zamotať vetnými konštrukciami, ktorými si bude lámať hlavu, ale udalosti podáva v jednoduchej forme. No aj v tejto jednoduchosti sa často nachádzajú zamotané udalosti príbehu. Trnitá řeč nie je tak úplne ako jej predošlé série. V tejto knihe nájdete niekoľko príbehov, ktoré sú naozaj rozprávkové a mne osobne častokrát navodili atmosféru detstva. Určite si pamätáte, keď vám rodičia rozprávali pred spaním príbehy. Všetky tie pocity, ktoré som ako dieťa pri hovorených rozprávkach zažila, sa mi opäť osviežili. Vždy jeden príbeh z Trnitej řeči som si prečítala pred spaním a stalo sa to pre mňa akýmsi zvykom, ktorý som potrebovala každý večer opakovať. Zamrzalo ma, keď sa príbehy minuli, no všetko má svoj koniec. Príbehy sú situované do sveta Vranej šestky a sveta Gríš. Hlavné postavy týchto sérií ich možno ako deti počúvali a poznajú ich rovnako ako my poznáme Snehulienku, Popolušku a iné. Ako každá správna rozprávka aj tieto skrývajú svoje ponaučenia. Majú v sebe myšlienku humanity, ktorá je pre ľudí dôležitá, ale taktiež opisujú aj zlé ľudské konanie či správanie. Často až ku koncu sa objaví ten pravý význam. Ukazujú, aké hodnoty by si ľudia mali vážiť, ktoré hodnoty by nemali prekrývať nezmyselnými túžbami a taktiež ktorým veciam by sa mali vyhnúť. Možno dávajú návod ako sa stať správnym človekom. Dobro vždy zvíťazí nad zlom, aj keď niekedy je zlo lákavejšie. Dobro taktiež niekedy nehrá úplne fér, ale je na vás, aby ste to posúdili. Neoddeliteľnou súčasťou rozprávok sú aj ilustrácie. Ani Trnitá řeč nie je výnimkou. Každý príbeh je doplnený krásnymi ilustráciami, ktoré sú na každej stránke a postupom príbehu sa aj oni rozvíjajú. Ak ste si ju ešte nestihli niekde prelistovať, pripájam niekoľko ilustrácií z knihy. Čo na ne poviete? Príbehy z Trnitej řeči ocenia nielen fanúšikovia autorky, ale každý kto sa ich rozhodne prečítať. Keby mám deti, určite im ich na dobrú noc čítam. :) HODNOTENIE: 5/5

Knižné maniačky, 5.12.2018

Čo sa skrýva pod zemou

autora nemá

Rozmýšľali ste niekedy o tom, čo sa nachádza pod vašimi nohami, keď idete po ulici alebo v lese? Existuje vôbec nejaký podzemný život? Odpovede na tieto otázky nájdete v knihe Čo sa skrýva pod zemou autorky Charlotte Guillain a ilustrátora Yuval Zommer. Na mieste by mohol byť aj podnadpis „Čo skrýva táto kniha“. Knihu som si vyberala na internete a tak som netušila, akým spôsobom je zostavená. Kniha prišla, na prvý pohľad vyzerala ako každá iná. Potom som ju otvorila a zostala som v nemom úžase. Jej stránky sa nedajú pretáčať, ale kniha sa dá postupne odokrývať, ako leporelo. Len je vytlačená na tenšom papieri ako klasické detské leporelá. Prvá strana je nalepená na tvrdých doskách obalu. Keď knihu otvárate, máte pocit, že je nekonečná. Nielen dizajnom je však kniha skvelá. Je určená pre deti od 5 rokov. Rozkladaním strán sa dostávate stále viac a viac pod povrch zeme. Nakoniec prídete až k samotnému jadru. Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá vás prevedie pod povrchom v meste. Natrafíte na potrubia, káble, rozvody či kanále. Cestou k jadru zeme nájdete aj skameneliny a vydáte sa do bane. Keď už budete v jadre zeme, ktoré je najhorúcejšie miesto planéty, tak sa druhou stranou knihy môžete vydať späť. Tentokrát preskúmate nerasty, zastavíte sa pri dinosauroch a na konci cesty nájdete aj podzemné domovy zvierat, či už sú to líšky alebo zajace. Svoju púť neukončíte na tom istom mieste ako ste začínali. Rušné mesto vystrieda pokojný les. V každej úrovni nájdu deti zaujímavé informácie. Kniha ich bude určite baviť hlavne preto, akým spôsobom sa rozkladá. Pripravte sa, že ju budete mať rozloženú po celej izbe. Ďalším plusom sú ilustrácie. Tie v detských knihách vedia urobiť zázraky. Výnimkou nie je ani táto. Verné znázornenie každej úrovne deti nadchne. Spolu s nimi môžete hľadať chrobáky alebo skameneliny. Keď som v nedávnej recenzií spomínala, že kniha o Justínke je skôr pre dievčatká, tak pri tejto by som povedala opak. Hoci informácie poslúžia aj dievčatkám, chlapcov zrejme viac zaujme život pod zemou. Predsa len chrobáčiky, potkany a dinosaury sú výsadou chlapcov. Vzhľadom k tomu, že je kniha trochu náchylnejšia na roztrhnutie, tak treba deťom pri čítaní pomôcť. Určite to bude zábava aj pre rodičov.

Drominickacita.sk, 5.12.2018

Viac o knihe

Za hranice kráľovstiev

Chris Colfer

O Krajine príbehov ste už určite počuli, keďže tieto knihy boli v zahraničí slávne už predtým, a v posledných rokoch sa stali dosť veľkým fenoménom aj u nás. Príbeh mladých súrodencov ohúril mnohých čitateľov, ale stálo aj štvrté pokračovanie za prečítanie? Postavy tejto knihy majú jedno obrovské plusko - majú totiž v sebe neskutočnú ľudskosť, vďaka ktorej sa s nimi potom čitateľ veľmi jednoducho dokáže stotožňovať v každej situácii. Páči sa mi, že Conner a Alex sa necítia ako nejakí hrdinovia, ktorí za každú cenu musia spasiť svet, necítia sa neporaziteľní, aj keď sú výnimoční. Nemajú potrebu to vyhadzovať každému na oči a robiť zo seba niečo špeciálne. Páči sa mi ako dvojčatá majú strach a pochybnosti a obavy, ako občas neovládnu hnev a celkovo emócie, ako mnohokrát reagujú bezhlavo a nepremyslene, len inštinktívne konajú, čo ich napadne a ako v mnohých situáciách nevedia nájsť východisko a nechajú si pomôcť a poradiť aj ich priateľmi. Neviem, či sa mi tu vôbec oplatí hovoriť, aká super je Zlatovláska s podrezaným jazykom a tým jej obrovským zápalom pre boj alebo Červená Čiapočka, ktorej životným cieľom je vyzerať dobre - všetci predsa viete, že títo novodobí princovia a princezné sú proste neskutočne super a určite si ich obľúbite. Narozdiel od tretej časti, kde sme sa trochu viac pohybovali v našom svete bez mágie a nie v Krajine príbehov, tu to autor neskutočne veľmi nahradil. Veľmi som ocenila to cestovanie, pretože autor dáva čitateľovi viac možností - nezdržujeme sa len v jednej oblasti, ale spoznávame, aký rozsiahly svet nám autor ponúka, koľko mágie je v ňom ukrytej. Práve tu sme znovu mali možnosť sa trošičku vrátiť do detstva, spomenúť si na postavy, ktoré boli naše obľúbené, ale aj tie neobľúbené. Obrovské množstvo týchto postáv sú neuveriteľne vtipní ľudia, ktorý celému príbehu dodávajú humorný nádych. Táto štvrtá kniha bola podľa mňa zatiaľ najlepšia zo série. Autor sa totižto už dosť vypísal, už dokáže vyškrtať zbytočné informácie a nechať tú podstatu, ktorú čitateľ reálne potrebuje vedieť. Táto kniha bola jedna divoká, akčná a vtipná jazda, kde ste nevedeli odhadnúť, čo vás na ďalšej strane bude čakať, pretože autor má ešte stále pár prekvapení, ktoré na nás určite vybalí. Vzhľadom na to, že je to pre mladších čitateľov, tak pre mňa to bolo v niektorých momentoch dosť predvídateľné a niektoré veci som dokázala hneď uhádnuť. To však takisto neberiem ako negatívum, pretože Chris píše neskutočne zaujímavo a je krásne vidieť, ako táto séria s každou knihou postupne naberá na kvalite, pretože už tam ani nenájdete nudné časti. Neskutočne oceňujem to, ako sa vždy nájde niekto nový, kto začne kuť tajné plány a robiť problémy a zbožňujem dobrodružstvá, na ktoré sa vďaka tomu musia dvojčatá vybrať. Je to plné tajomstiev a záhad, intríg a plánov na ovládnutie sveta, ale zároveň to má neskutočnú magickú atmosféru, ktorá vás sprevádza počas celého čítania. Nepáčia sa mi však tie otvorené konce, lebo čakanie na ďalšiu knihu je nekonečné. Ale ak hľadáte príjemné čítanie s dávkou mágie, skvelými postavami, vtipnými situáciami a zároveň aj obrovskou akciou a aj nejakými zvratmi, tak Krajina príbehov je to pravé pre vás. Ale rátajte s tým, že je to určené pre mladšie vekové kategórie, takže aby ste potom neboli sklamaní.

World of Books, 29.11.2018

Viac o knihe

Kletba víťězu

Počas konajúcich sa trhov si dcéra valoriánskeho generála Kestrel zakúpi za vysokú sumu sluhu, ktorý je dobrým kováčom. Niečo akoby ju k nemu ťahalo a musí ho kúpiť. Netuší však ešte o kliatbe víťazov, ktorá na ňu čaká. Sluha, ktorý sa predstaví ako Arin, potichúčky kuje svoje plány. Kestrel sa blížia osemnáste narodeniny a ona sa musí rozhodnúť, čo spraví so svojím životom. Buď sa pridá do armády alebo sa vydá. Lenže, čo keď na vydávanie nenašla toho správneho a narábanie s mečom jej veľmi nejde? No zato má takú rozumnú hlavu, že si poradí aj s tým najtvrdším orieškom. Sluha Arin nie je taký surovec na akého sa hrá. Predsalen má city. Na Kestrel sa díva iným spôsobom a to isté začína pociťovať aj ona k nemu. Zrazu sa začnú diať veľmi zvláštne veci. Ľudia umierajú, jej najlepší priatelia sú v ohrození a Kestrel sa ocitá na poste slúžky. Všetko sa obráti naruby. Kestrel sa cíti zradená a nevie komu má veriť. A hlavne ako sa dostať z tejto situácie. Úprimne som očakávala od tejto knihy viac. Pravdepodobne viac romantiky. Tej tam bolo pre moju dušu pramálo. Príbeh medzi Kestrel a Arinom bol zaujímavý, aj keď Arin mi viackrát liezol na nervy. Jeho správanie bolo dosť mätúce, aj keď sa to dalo pochopiť. Kestrel vôbec nebola namyslenou paničkou, skôr rozumnou a všetko mala pekne premyslené. Obľúbila som si aj vedľajšie postavy ako je jej najlepšia kamarátka Jess a Ronan. Svet bol pekne vykreslený spoločne s istými udalosťami. Nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto obálka je dychberúca. Úplne som si ju zamilovala ¦. Kletbu víťězu ti odporúčam, ak máš rád politiku spojenú s romantickou zápletkou a fandíš utláčaným, ktorí chcú povstať.

Môj svet snov a kníh, 25.11.2018

Čo sa skrýva pod zemou

autora nemá

Zem pod nohami berieme často ako pevný základ. Ale čo tak pozrieť sa pod šupku našej Zeme a preskúmať, čo to pod našimi nohami skutočne je? Nájdeme tam niečo zaujímavé, alebo je to len nudná neživá hmota? Kniha Čo sa skrýva pod zemou vašim deťom nejaké to tajomstvo hravo odhalí. Fascinujúca príroda sa určite nekončí na trávniku alebo pod stromami v lese. Kdeže, aj malý prieskumník predsa vie, že v hline je čo objavovať. Trebárs korienky a korene rastlín, chrobáky a dážďovky, krtkov, zvieracie nory… Netreba zabúdať ani na ľudské diela: rôzne potrubia, káble, kanalizácia a metro. A to sme ešte len kúsok pod povrchom. Ďalej (až do samotného stredu Zeme) vás zavedie táto rozkladacia kniha. Vďaka harmonikovito poskladaným stranám vašim deťom názorne ukáže, kde približne sa všetky tie zaujímavosti nachádzajú. Samozrejme, v texte je párkrát spomenuté, že niekde je mierka “zrýchlená”. Pre porovnanie si môžu pozrieť obrázok prierezu našou planétou na konci knihy. Väčšia časť strán sa venuje len tenkej vrstve zemskej kôry. To ale nebráni knihe, aby bola výbornou vizuálnou pomôckou pre cielenú vekovú kategóriu. Knihy o fascinujúcom svete pod našimi nohami tu už boli (napríklad obsiahla Pod zemou / Pod vodou). Táto ma ale baví hlavne svojou názornosťou. Autorkou knihy je skúsená spisovateľka Charlotte Guillain, ktorá má už za sebou viac ako sto detských kníh náučných aj beletriu. Knihu ilustroval Yuval Zommer, ktorého si možno pamätáte ako autora Veľkej knihy o malých tvoroch alebo Veľkej knihy o morských tvoroch. Už som písala, že sa mi veľmi páči jeho štýl ilustrácií. Je totiž primeranou zmesou fantázie a realizmu. Znova, podľa mňa adekvátny výber pre cieľovú vekovú skupinu. Treba ale povedať, že úroveň informácií aj zobrazenia je pomerne zjednodušená. Je to ale stále adekvátne pre deti od 4 do 8 rokov. Ak máte teda dieťa práve v tomto veku, ktoré sa rado hrabe v hline, alebo má rado rozprávanie o planétach, môžete to skúsiť s touto knihou. Ak hľadáte knihu, ktorú si môžu takto mladšie deti prezerať, ale udrží ich pozornosť aj v 10tich rokoch, siahnite po už spomínanej Pod zemou / Pod vodou. Mimochodom, kniha má aj pokračovanie o svete nad našimi hlavami The Skies Above My Eyes. Dúfam, že ju budeme mať aj v slovenskom (alebo českom) preklade.

Pampúch, 14.11.2018

Viac o knihe

Leigh Bardugo - Trnitá řeč

Túto knihu som si pred rokom nechávala na Vianoce, no nejak ma zase zlákal môj obľúbený Nočný cirkus, a tak keď pred nedávnom vyšla v Albatrose v cz verzii, vedela som, že tento krát si ju už nenechám ujsť. Leigh snáď nemusím nikomu predstavovať, no ak ste náhodou nečítali Griša sériu alebo Vraniu šestku, nebojte sa, aj tak si túto knihu môžete prečítať, keďže nenadväzuje na žiadnu z týchto kníh. Síce sa odohráva v rovnakom svete, no ide len o poviedky typické pre danú oblasť. Každá z nich v sebe nesie nejakú tú časť z klasických rozprávok, no ako autorka na konci vysvetľuje, zapojila svoju fantáziu a zmenila ich na reálnejšie, oveľa viac zaujímavejšie príbehy. No nečakajte, že pôjde o úplne rovnaké rozprávky, ktoré však končia inak (princezná sa zachráni sama atď.), zostáva len slabý základ, na ktorom Leigh vybudovala niečo nové a originálne. Som naozaj rada, že sa pustila do toho práve touto cestou a že nevytvorila niečo úplne nové, pretože práve to spojenie s rozprávkami nášho detstva, vás privedie do hlbšieho zamyslenia a o to viac si ich potom užijete. Podľa mňa, je táto kniha geniálnym čítaním práve počas Vianoc, ktoré sú práve časom na rozprávky, či už ste dieťa alebo dôchodca. Amaya a Trnitý les / Prvý príbeh pochádza z Nové Zeme, ktorú sme zatiaľ nemali veľmi možnosť vidieť v jej knihách, okrem teda na krátky čas v Griši. Napriek tomu, mám pocit, že ňou autorka dobre vystihla atmosféru tejto novej krajiny. Z poviedky bolo cítiť inšpiráciou gréckou mytológiou a jej Minotaurom, ale aj tradičnou Kráskou a zviera, ktorá však skončí trochu inak, no zároveň s podobnou myšlienkou. Prináša netradičnú hrdinku, dievča ktorému sa každý vyhýba, ktorá nie je nijak úžasne odvážne, skôr odovzdané osudu. Vyskytujú sa tu taktiež 3 krátke príbehy, ktoré končia inak, než by ste čakali. Celkovo ma poviedka veľmi bavila, mala super temnú atmosféru,no zároveň v sebe niesla kúsok svetla a nádeje. Hodnotím: 5 * / Příliš chytrý lišák / Na túto poviedku som bola naozaj zvedavá, pretože som si ju plánovala už dávnejšie prečítať, keď ju spomínala Alina pri popisovaní jednej mojej obľúbenej prefíkanej postavy. Štýlom ide o bájku o lišiakovi, na ktorého sa lepila smola už od narodenia, no on bol tak prešibaný, že sa mu ju vždy podarilo obísť, dokonca vždy aj niečo tým získal. No viete ako to chodí, niekedy treba byť viac opatrný a nespoliehať sa na to, že ak niečo vyšlo prvý krát, neznamená to, že nenatrafíte na niekoho múdrejšieho, kto dokáže prekabátiť vás. Hodnotím: 4,5* / Čarodejnice z Duvy / Tak toto bola naozaj krásna rozprávka, aj keď tak ako ostatné, v temnej atmosfére, kde ste celý čas nevedeli, čo čakať. Ide o už druhý príbeh z Ravky, mojej asi najobľúbenejšej krajiny. Ukazuje, ako môže zdanie klamať, a tak zistíte, že nie vždy je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka vyriešila koniec, pretože išlo o inšpiráciu rozprávkou o Janíčkovi a Marienke, nad ktorou som sa ja sama v detstve často pozastavovala. Hodnotím: 5* / Malá kudlička / Posledný príbeh z Ravky sa mi páčil asi najmenej z celej knihy, nehovorím, že nebol dobrý a neniesol úžasné posolstvo, no nejak od začiatku som tušila ako to celé skončí. Ide o klasický príbeh, kde sa otec snaží vydať svoju krásnu dcéru, a tak dáva nápadníkom 3 úlohy, vďaka ktorým sa snaží zbohatnúť a získať väčšiu moc. To je trošku skombinované aj s tým ako ľudia pozerajú na Griše už v starej dobe, ešte pred Druhou armádou. No záver je samozrejme iný, a aj keď sa mi páčil, nedostal ma tak ako ostatné poviedky. Hodnotím: 4* / Princ vojáček / Podľa mňa najviac desivá poviedka. Aj keď sama o sebe nebola tak strašidelná, tá atmosféra no fú. Preto by som hneď vedela zaradiť, že sa jedná o rozprávku z Kerchu, ktorý je sám takýto často až zvrátený. Ide o prerozprávanie Luskáčika, no jedná sa o poviedku, ktorá vás donúti veľa rozmýšľať, aby ste sa vedeli vžiť do celej situácia. Veľmi emotívna a silná, a aj keď trochu creepy, ide o moju druhú najobľúbenejšiu poviedku tejto knihy. Hodnotím: 5* / Když voda zpíva oheň / Posledná, a moja najobľúbenejšia je poviedka z chladnej Fjerdy. Je taktiež najdlhšia, a najviac rozvinutá do detailov. Dostávame pohľad na nepoznaný kráľovský podmorský svet, ich zvyky a zmýšľanie. Spočiatku som tam videla inšpiráciou malou morskou pannou, no ako sa nakoniec ukázalo, ide skôr o príbeh Uršule, nie Ariel. Je to príbeh o morskej panne, ktorá nejak nepatrí ani do jedného z dvoch svetov, a po navštívení súše dochádza k veľkým zvratom v jej príbehu. Je to veľmi smutný príbeh, ktorý ukazuje čo sme ochotní obetovať, a čo to potom s nami samotnými môže spraviť. Hodnotím: 5* Kniha bola úžasným čítaním, ktoré som si veľmi užila. Aj keby neviete, že príbehy pochádzajú z rôznych častí Griša sveta, pri čítaní sami pocítite rozdiel medzi nimi, a pre mňa, po prečítaní viacerých kníh od Leigh bolo naozaj ľahké priradiť ich ku určitej krajine. To ukazuje rozmanitosť jej fantázie a perfektné vykreslenie daných krajín. Okrem fantastických príbehov, je kniha obohatená o nádherné ilustrácie, ktoré nájdete na každej strane a postupne sa rozvíjajú tak, až na konci príbehu vytvoria celkový obraz. Jediné čo mi tu trochu chýbalo, bolo že sme sa zase nedozvedeli nič o Šu-Hane, ktorý stále zostáva tou záhadnou krajinou o ktorej skoro nič nevieme. Napriek tomu však knihu nemôžem hodnotiť inak než na 5 kačičky!

Never Trust a Duck, 10.11.2018

Recenzia médii

Albatros Media newsletter