Určite rodičom odporúčam


Vyrástlo vaše malé dievčatko a je z nej prváčka? Siahnite po sérii o múdrom poníkovi Pejkovi, ktorého priateľskosť a dobré spôsoby nielen podvedome formujú vaše dievčatá, ale zaručene ich budú poníkove dobrodružstvá aj zabávať. Prvá kniha (tá s ružovou obálkou) nesie názov Poník Pejko: Príbehy z Fazuľkovej farmy. Skladá sa z deviatich krátkych príbehov, pričom sa zoznamujeme s Pejkom prvý raz. Utiekol z cirkusu, čo mu nohy stačili a skryl sa na Fazuľkovej farme. Na tejto farme žijú aj cap Karol, osol Adam, mačka Cilka, krava Žofka, pes Punťo, kohút Kazimír či sliepka Klotilda. Všetky zvieratká si poníka veľmi rýchlo obľúbia, pretože je skromný, má priateľskú povahu a všetky problémy na farme vždy hravo vyrieši. Farmár a jeho malá dcéra Betka si ho tiež rýchlo zamilujú, a tak sa stáva súčasťou statku. „Betka sa chystala do postele. ,Odložila si si bicykel?´ Opýtala sa mamička. ,Možno bude v noci pršať.´ ,Hneď ho idem schovať,´ odpovedala Betka. Otvorila vráta stodoly... A čo tam neuvidela? Nemohla uveriť vlastným očiam. V ich stodole tvrdo spal poník.“ Druhá kniha (tá so zelenou obálkou) sa volá Poník Pejko: Dobrodružstvá za plotom a páčila sa mi o trošku menej ako prvá časť. Prečo? Knihu tvorí tak isto ako v prvej časti deväť príhod, no všetky sa mi zdali veľmi podobné. V prvom príbehu krtko ukradol Betkin náramok, v druhom zvieratá ukradli Pejkove zázračné semienko, v treťom si vzájomne kradli kukuričný klas, v štvrtom lasice ukradli vajíčko, v piatom príbehu riešili zvieratká záhadu, kto im ukradol mláku a ja som naozaj mala pocit, že sa autorka inšpiruje súčasnou situáciou v slovenskom parlamente, kde sa prevalili kešu kauzy a kradne sa a kradne... Veľmi podobný motív by si čitateľky od siedmich rokov, ktorým je séria určená, zrejme nevšimli, no my dospelí sme o niečo kritickejší. „Zvieratká stáli s otvorenými ústami a žasli nad jeho krásou. Ako prvý prehovoril osol Adam. ,Viete čo? Nazveme ho Pejkova ruža, pretože on sa oň staral najlepšie.´ ,Veď som skoro nič neurobil,´ namietol Pejko skromne. ,To bolo pre neho zrejme to najlepšie. Pozrite, aký je úžasný.´ Zvieratká pokývali súhlasne hlavami a od tých čias hovorili kríku pri plote dvora Pejkova ruža.“ Obe knihy sú veľkého formátu A4 a zdobia ich nesmierne krásne ilustrácie. Myslím, že tie by uchvátili aj dnešné deti vyrastajúce vo svete blikajúcich a farbami nabitých tabletov. Okrem toho, že obrázky vyzerali ako na počítači, bolo orámovanie každej strany farebné a skutočne rozprávkové. Určite rodičom odporúčam, aby po knihách siahli, pretože vlastnosti poníka Pejka sú hodné prezentácie. Okrem skromnosti, priateľskosti, pokory a múdrosti bol aj odvážny a empatický. Utkvela mi v hlave príhoda, ako sa so zvieratkami na farme chcel ježko Pichliačik veľmi kamarátiť, no nechtiac vyfučal loptu a urobil podobné galiby, pretože mal pichliače. Pejko však vedel, že je smutný a hútal, ako by sa mohli spolu hrať. Nakoniec vymyslel, že vydlabali melón a šupku z neho si Pichliačik nasadil na ostne ako prilbu. :-) Nielen vlastnosti poníka sú niečím, čo by vás malo presvedčiť. Som zástanca toho, aby si deti pestovali vzťah k zvieratám od malička. Séria Poník Pejko vysvetlí deťom základné vlastnosti jednotlivých zvierat, spôsob, akým žijú a tiež, že sú to bytosti, ktoré síce nerozprávajú, ako je to v rozprávke, ale vnímajú svet, a preto sa k nim človek má správať úctivo. Akurát mi nejde do hlavy, prečo sú obe diela označené ako čítanie pre dievčatá. Úplne v pohode by som odporúčala túto knihu ako prvé čítanie aj chlapcom. Nič rýdzo dievčenské tu totiž nebolo a mravné princípy či láska k zvieratám sú vhodné pre obe pohlavia.

www.citaj.to, 27.6.2016
Poník Pejko  – Dobrodružstvá za plotom

Určite rodičom odporúčam


Vyrástlo vaše malé dievčatko a je z nej prváčka? Siahnite po sérii o múdrom poníkovi Pejkovi, ktorého priateľskosť a dobré spôsoby nielen podvedome formujú vaše dievčatá, ale zaručene ich budú poníkove dobrodružstvá aj zabávať. Prvá kniha (tá s ružovou obálkou) nesie názov Poník Pejko: Príbehy z Fazuľkovej farmy. Skladá sa z deviatich krátkych príbehov, pričom sa zoznamujeme s Pejkom prvý raz. Utiekol z cirkusu, čo mu nohy stačili a skryl sa na Fazuľkovej farme. Na tejto farme žijú aj cap Karol, osol Adam, mačka Cilka, krava Žofka, pes Punťo, kohút Kazimír či sliepka Klotilda. Všetky zvieratká si poníka veľmi rýchlo obľúbia, pretože je skromný, má priateľskú povahu a všetky problémy na farme vždy hravo vyrieši. Farmár a jeho malá dcéra Betka si ho tiež rýchlo zamilujú, a tak sa stáva súčasťou statku. „Betka sa chystala do postele. ,Odložila si si bicykel?´ Opýtala sa mamička. ,Možno bude v noci pršať.´ ,Hneď ho idem schovať,´ odpovedala Betka. Otvorila vráta stodoly... A čo tam neuvidela? Nemohla uveriť vlastným očiam. V ich stodole tvrdo spal poník.“ Druhá kniha (tá so zelenou obálkou) sa volá Poník Pejko: Dobrodružstvá za plotom a páčila sa mi o trošku menej ako prvá časť. Prečo? Knihu tvorí tak isto ako v prvej časti deväť príhod, no všetky sa mi zdali veľmi podobné. V prvom príbehu krtko ukradol Betkin náramok, v druhom zvieratá ukradli Pejkove zázračné semienko, v treťom si vzájomne kradli kukuričný klas, v štvrtom lasice ukradli vajíčko, v piatom príbehu riešili zvieratká záhadu, kto im ukradol mláku a ja som naozaj mala pocit, že sa autorka inšpiruje súčasnou situáciou v slovenskom parlamente, kde sa prevalili kešu kauzy a kradne sa a kradne... Veľmi podobný motív by si čitateľky od siedmich rokov, ktorým je séria určená, zrejme nevšimli, no my dospelí sme o niečo kritickejší. „Zvieratká stáli s otvorenými ústami a žasli nad jeho krásou. Ako prvý prehovoril osol Adam. ,Viete čo? Nazveme ho Pejkova ruža, pretože on sa oň staral najlepšie.´ ,Veď som skoro nič neurobil,´ namietol Pejko skromne. ,To bolo pre neho zrejme to najlepšie. Pozrite, aký je úžasný.´ Zvieratká pokývali súhlasne hlavami a od tých čias hovorili kríku pri plote dvora Pejkova ruža.“ Obe knihy sú veľkého formátu A4 a zdobia ich nesmierne krásne ilustrácie. Myslím, že tie by uchvátili aj dnešné deti vyrastajúce vo svete blikajúcich a farbami nabitých tabletov. Okrem toho, že obrázky vyzerali ako na počítači, bolo orámovanie každej strany farebné a skutočne rozprávkové. Určite rodičom odporúčam, aby po knihách siahli, pretože vlastnosti poníka Pejka sú hodné prezentácie. Okrem skromnosti, priateľskosti, pokory a múdrosti bol aj odvážny a empatický. Utkvela mi v hlave príhoda, ako sa so zvieratkami na farme chcel ježko Pichliačik veľmi kamarátiť, no nechtiac vyfučal loptu a urobil podobné galiby, pretože mal pichliače. Pejko však vedel, že je smutný a hútal, ako by sa mohli spolu hrať. Nakoniec vymyslel, že vydlabali melón a šupku z neho si Pichliačik nasadil na ostne ako prilbu. :-) Nielen vlastnosti poníka sú niečím, čo by vás malo presvedčiť. Som zástanca toho, aby si deti pestovali vzťah k zvieratám od malička. Séria Poník Pejko vysvetlí deťom základné vlastnosti jednotlivých zvierat, spôsob, akým žijú a tiež, že sú to bytosti, ktoré síce nerozprávajú, ako je to v rozprávke, ale vnímajú svet, a preto sa k nim človek má správať úctivo. Akurát mi nejde do hlavy, prečo sú obe diela označené ako čítanie pre dievčatá. Úplne v pohode by som odporúčala túto knihu ako prvé čítanie aj chlapcom. Nič rýdzo dievčenské tu totiž nebolo a mravné princípy či láska k zvieratám sú vhodné pre obe pohlavia.

www.citaj.to, 27.6.2016

Z mravčej perspektívy je všetko pekné...


Nájsť peknú príbehovú knihu pre kategóriu 3 - 5 ročných detí je práca na celý deň. Ponuka obrázkových kníh je síce obrovská, ale veľakrát v nich absentuje vhodný text, ktorý, ak už nie je extra originálny, aspoň neprekypuje zbytočnou infantilnosťou. Knihy, ktoré, ak už nenadchnú, tak aspoň neublížia, treba v kníhkupectvách pracne vyberať spomedzi kopy kudrlinkových, nepekne poskracovaných rozprávok. Nechápte ma zle, nemám nič proti kudrlinkám. Ide mi len o poukázanie na kombináciu dobre napísaného textu a vkusných ilustrácií, pretože aj trojročné deti budú chcieť kvalitný čitateľský zážitok, ak ich naučíme ho očakávať. Netreba ich podceňovať. Rozprávky z mravčej chalúpky o dvoch mravčích bratoch Kamilovi a Emilovi vám bude pripomínať vaše vlastné spomienky na podobné príbehy z detstva, odohrávajúce sa kdesi na lesnej lúke. Kto by si nepamätal, o čom bola včielka Maja, Maťo a Klinček, Kremienok a Chocholúšik alebo Bračekovci mravčekovci… Táto kniha je pokračovaním tradície mikropríbehov, v ktorom dve hlavné postavy na vlastnú päsť (bez mamy a otca, ktorí v podobných dielach vždy absentujú) prežívajú rôzne dobrodružstvá. Dej jednotlivých rozprávok je jednoduchý až banálny, charaktery postáv sú jasné a nemenné, dialógy zrozumiteľné. V texte sa operuje s vecami, ktoré sú troj/štvorročnému čitateľovi známe (slniečko, spadnuté jablká, zmena počasia, základné náradie, karnevalová maska) a emočné prežívanie hrdinov je takisto prispôsobené danej vekovke - kamarátstvo, nezhody a uzmierovanie sa, robenie priekov a ospravedlňovanie sa, pomoc tomu, kto je v núdzi, radosť zo spoločnej práce a podobne. V knižke vás nemá čo negatívne prekvapiť. Písmo je veľké a každá strana prekypuje ilustráciami presne sledujúcimi dej, aby bolo pre deti jednoduchšie ho sledovať. Príbehy sú trochu dlhšie, než dokáže priemerné trojročné dieťa obsedieť, ale rozvíjajú viacero dejových línií, z ktorých každá môže zaujať. Obrázky pripomínajú graby z animovanej rozprávky. Rozprávky z mravčej chalúpky patria medzi knižky, ktoré rada označujem ako milé. Neurážajú, detinsky nebľabocú, ich príbehy sú nežné a zrozumiteľné. Možno vás ako rodiča hneď nenadchnú, ale vy už máte všetky tie chrobáčikové časy stokrát za sebou. Trojroční sa s nimi stretávajú prvýkrát a majú pre nich punc veľkého objavu. Zem im je ešte veľmi blízka a je predsa úžasné popri prplaní sa v hline sledovať hmyz a vymýšľať si k nemu vlastné rozprávky.

Denník N, 24.6.2016

Odporúčam všetkým nadšencom mafiánov


ozor, pozor. Útočia na vás mafiáni, ktorí majú schopnosť premieňať sa na pumy, levy a iné šelmy. Prípadne ženské osadenstvo na hady všetkých druhov. Bude to napínavá jazda, ktorú prežijú len tí, čo sa milujú! Kai Meyer, autor z Nemecka, spojil v sérii Arkádia takmer nespojiteľné: dva mafiánske rody, ktoré medzi sebou odnepamäti bojujú, lásku, ktorá svojou osudovou deštruktívnosťou náramne pripomína Rómea a Júliu a fantasy svet, kde sa niektoré ženské hrdinky zmenia na hadie princezné a muži na šelmy túžiace po krvi. Do toho sa zamontujú hybridi, ľudia so zvieracími časťami tela, niekoľko šialených vedcov a Hladný muž, ktorý chce prevziať moc nad všetkými a poľovať na ľudí. Znie to ako obrovský guláš všetkého možného, len nie kvalitnej literatúry. „Vo vozidle to páchlo krvou, perím a ešte niečím príšernejším, zmesou zápachu jatiek a nečistého kurníka. ,Nechcela sa vzdať,´ povedal. ,Bola dosť... nasrdená.´ ,Toto si urobil svojimi zubami? Doriti, Alessandro, ako si len...´ ,Tvoje výčitky v tejto situácii skutočne veľmi pomôžu, úprimná vďaka!´ Z tej hrôzy sa celá roztriasla. Prešľapovala vedľa auta z nohy na nohu. ,Môžeš mi láskavo vysvetliť, čo robíš? Nechceš tam hádam upratovať?!´ ,Nemôžeme jazdiť po Sicílii s mŕtvolou s odtrhnutou hlavou.´“ Ale je to skutočne tak? Kai Meyer je jeden z najpredávanejších autorov v Nemecku. Možno sa vám to podľa horných riadkov nezdá, ale svoju obľubu získal aj vďaka tomuto svetu, ktorý prevzal hlavné črty z bájok o Atlantíde. Arkádia: Pád je tretia časť napínavého dobrodružného young adult fantasy románu, ktorý spája nespojiteľné, aby vytvoril zaujímavú spleť intríg, bolestivých odhalení a najmä niekoľkých skúšok lásky hlavných hrdinov, Rosy a Alessandra. Aby ste sa dostali do obrazu, prečítajte si recenziu na prvú časť série tu. A komu sa nechce čítať, poviem vám v krátkosti o čo ide: Rosa a Alessandro sa nechtiac stali vodcami dvoch mafiánskych klanov, ktoré medzi sebou prechovávajú nenávisť ako deti v škole k špenátu. Alcantrovci a Carnevareovci sa nemajú v láske, zato Rosa a Alessandro áno. Ale Rosa je potomok rodu Lamií, teda hadov a Alessandro potomok rodu Panthera. A podľa starých tradícií spojenie týchto druhov akosi nejde dokopy. Preto a pre ďalšie vymyslené dôvody idú všetci mafiáni po hlavných hrdinoch. Chcú ich zajať a vydať Hladnému mužovi, samozvanému kráľovi, ktorého sa mafiáni buď boja, alebo im Hladný muž nasľuboval hory-doly, a tak sa Rosa a Alessandro dávajú na útek a ide im o život. Pomedzi to ešte hľadajú stopy po tajomnej organizácii menom TABULA, ktorá robí pokusy na ľuďoch, a ktorá je zrejme aj kľúčom k pravde o Rosinom nezvestnom (mŕtvom?) otcovi. „,Kde je môj otec?´ spýtala sa, zatiaľ čo kráčala medzi radmi klietok hlbšie do podzemnej haly. ,Čo sa stalo s Davidom?´ Nijaká odpoveď. ,A Apollonio?´ Len mlčanie. Praskot a bzukot v žiarivkách. Asi od hmyzu, ktorý sa ocitol v zajatí za sklom.“ Znie to zložito, ale vôbec to tak nie je, verte mi. V každej knihe sa kúsok tajomstva odokryl, ale skladačka do seba nezapadla. Až v tejto časti vyjde celá pravda najavo. Aj naľavo, aj napravo. Kto prečíta prvé knihy, okamžite siahne aj po tretej. A bude to pecka Hovorí sa, že do tretice všetko dobré a v tomto prípade táto povedačka sadla ako včela na med. V poslednej časti sa toho stalo najviac, udalosti boli asi najlepšie vykreslené, napätie najprecíznejšie opísané, Rosa najvtipnejšia a najmenej otravná a Alessandro najviac drsnosladký. Presné dávkovanie romantiky, bezcitnosti, smútku, irónie a násilia, aby nikto nemusel prevracať očami a prechádzať stránkami bez života a emócií. „,Tvoja babička bola mocná žena. Zopár ráz som sa s ňou stretol pri nejakých oficiálnych príležitostiach. Možno s ňou obchodovala aj jedna moja firma.´ Niečo v jeho tóne v nej vyvolalo podozrenie. Niečo podstatné im tajil a kŕmil ich len omrvinkami.“ Výborný bol najmä posun hlavnej postavy (Rosy, Alessandro nejaký veľký posun nezaznamenal, ale zase je to chalan a oni sú v podstate takí, akí sú, a preto to s nami vydržia). Rosa sa z ufňukaného decka stala mierne chladnokrvnou, na moje potešenie veľmi vtipnou, a svojim správaním sympatickou hrdinkou, ktorá mi, pokiaľ si spätne na príbeh spomínam, ani raz nezdvihla krvný tlak. Ten mi dvíhali vyhrotené situácie, do ktorých sa postavy dostali a ešte viac spôsoby, ako sa z nich vyslobodili. A preto knihu odporúčam všetkým nadšencom mafiánov, ktorí si sem-tam prečítajú aj niečo nie úplne realistické, ale zato sa nezľaknú niekoľkých odtrhnutých končatín a vystrelených mozgov z hlavy.

www.citaj.to, 16.5.2016
Posolstvo jednorožcov 2 – Zradné hory Dragor

Pán prsteňov pre deti


Keď ide o záchranu čarovnej Lilandgardie, treba spojiť všetky sily. V druhom pokračovaní magického príbehu (nielen) o jednorožcoch musí elfská princezná Aranis prejsť nebezpečnou krajinou drakov. Podarí sa jej to? Druhá časť z trilógie Posolstvo jednorožcov začína cestou elfskej princeznej do nebezpečných dračích hôr. Ak ste prvý diel nečítali, budete si musieť niektoré súvislosti domyslieť, ale napriek tomu vás čaká zaujímavá prechádzka svetom fantázie. Ten sa snaží ovládnuť temný čarodejník Valgar so svojou obrovskou armádou netvorov. A že sú neskutočne krutí, tak o tom vás presvedčí mnoho pasáží v deji. O záchranu čarovných krajín sa neúnavne pokúša kráľovná zeme, elfská princezná Aranis. Jej cieľom je poraziť sily zla s pomocou zázračného jednorožca. Predtým však musí zjednotiť všetky národy, hlavne drakov a ľudí. Púť sa stáva nebezpečnou a niekoľkokrát jej (ako v každej dobrej knihe) ide o život. Detský čitateľ sleduje boj dobra so zlom, ktoré v príbehu často ťahá za kratší koniec. „Keď sa spojím s ich myšlienkami, sú vždy čisté a úprimné. Nedokážu klamať alebo zapierať. A ich myseľ je otvorená. Zvieratá ju nedokážu pred niekým uzavrieť. Lenže Donit ma do svojho vedomia nepúšťa úmyselne. On dokáže svoje myšlienky uzavrieť. Dokáže vycítiť, že sa chystám vstúpiť do jeho vedomia. A toto vedia rozpoznať len zázračné bytosti... zvieratá s kúzelnou mocou alebo s kúzlami v krvi.“ Aby som nezostala len v tejto rovine, Michaele Burdovej sa podarilo do príbehu zakomponovať kúsok nevinnej zakázanej lásky medzi Aranis a Veraginom. Nejde o žiadne veľkolepé scény, ale skrytý odkaz, že aj temné bytosti (Veragin) môžu chcieť byť dobré kvôli láske. Dokazuje to množstvo bojových scén, záchrana života, ale i smrť niektorých postáv. Nechcem tu menovať všetky tie podivné bytosti, počnúc od noxogov po kirlopov a mordatov. Zásadný boj prebieha medzi Valgarom a Aranis, bratmi Veraginom a Maxarelom, a predovšetkým ten najdôležitejší je boj o záchranu Lilandgardie. Dej preto prebieha vo viacerých rovinách. A či vyhrá dobro? Možno niečo naznačí už táto kniha... „Aranis zalapala po dychu. Taký impozantný pohľad sa jej ešte nikdy v živote nenaskytol. O drakoch už počula veľa legiend a bájí, ale ešte nikdy nijakého na vlastné oči nevidela. Všade okolo seba zreteľne cítila ich silu.“ Osobne si myslím, že autorke sa podarilo napísať „Pána prsteňov pre deti“. Vďaka pútavému opisu a ľahkému štýlu, prístupnému aj mladším čitateľom, získala celá séria mnoho ocenení. Najzaujímavejšie z toho všetkého je, že bola nominovaná na Zlatú knihu 2010. Prekvapil ma aj fakt, že táto mladá spisovateľka vôbec písať nechcela, až raz dostala nápad napísať knihu o jednorožcoch. Nuž a výsledok sa skutočne vydaril. Ešte raz upozorňujem, že ide o druhú časť trilógie. Ocitnete sa preto priamo v deji. Chvíľku teda potrvá, kým sa zhruba zorientujete. Odporúčala by som radšej začať od jednotky, aby ste nemali pocit, že čítate o niečom, čo vám vôbec nič nehovorí. Síce, keď sa vám podarí ako tak sa udomácniť v príbehu, asi si budete musieť kúpiť aj posledný diel. Ja som si ho požičala, prečítala a potešila sa, že jednorožce nekončia prvoplánovo. To však už prezrádzam priveľa. „Aranis toto všetko cítila. Nezreteľne, ale predsa. A on to vedel. Stála meravo a uprene na neho pozerala. V jej očiach sa zračilo všetko, čo v tej chvíli cítila: smútok, bolesť, výčitky, zlosť, rozhorčenie, strach a otázky... veľa otázok.“ Na záver ešte napíšem, že kniha je veľmi súčasná a keby som mala teraz jedenásť rokov (ako sa uvádza odporúčaný vek na obale), tak by som sa z nej potešila. Dnes si myslím, že udatnosť hlavnej hrdinky a odvaha nevzdať sa v ťažkých situáciách, je celkom inšpirujúca. Síce ide len o fiktívnu postavu, ale my dievčatá potrebujeme nejaké vzory, a nielen pre dievčatá to môže byť práve táto princezná. Viem si predstaviť Posolstvo jednorožcov ako celkom pekný darček pre deti, ktoré čítajú radi a vy hľadáte vhodný tip na ich narodeniny.

www.citaj.to, 27.2.2016
Percy Jackson 3 – Kliatba Titanov

Percy Jackson 3 – Kliatba Titanov


Síce sa mi táto séria spája skôr s letom, ten hrejivý pocit, ktorý pri jej čítaní mám, je nezameniteľný a skvelo pasuje aj k tomuto ročnému obdobiu. Kým jednotka v tejto sérii bol naozaj len taký rozbeh, v ďalších častiach to už naberá grády. Percy sa postupne mení a síce je stále v podstate malý chlapec, všetky životohrozujúce momenty a emočne vypäté chvíle, ho postupne menia a dospieva. Mám veľa obľúbených postáv, ale Percy bude vždy jeden z tých naj. Je zážitok sledovať, ako sa z neho stáva silná osobnosť, mocný poloboh a obetavý človek. V týchto častiach sa pomaly objavujú aj ďalšie postavy, ktoré budú mať neskôr veľmi dôležité úlohy v celej sérii a zo všetkých musím spomenúť určite Nica di Angelo. Nico je tiež veľmi fascinujúca postava, prešiel si kopou vecí, ktoré ho najprv zlomili, no neskôr aj zocelili. Vždy sa teším na každú jednu scénu s ním a vnímam ho podobne ako Percyho. V Mori oblúd a Kliatbe Titanov sa pomaly ale isto zavŕtavame stále hlbšie do vôd gréckej mytológie, ktorá je neskutočne bohatá na postavy a príbehy. Rickovi sa vždy podarí vypichnúť tie najznámejšie, ktoré veľa ľudí už pozná, no zároveň predstaviť aj také postavy alebo udalosti, ktoré sú menej známe alebo ktoré nedostali v originálnych príbehoch až toľko priestoru. Pritom im vdýchne život, urobí z nich niečo aktuálne a príťažlivé pre dnešného čitateľa, hoci sú to niekoľkotisíc ročné príbehy. To ma nikdy neprestane fascinovať. Ako vždy, aj v týchto častiach nechýba kopa humoru a mierne bizarných situácii cieliacich najmä na deti, no každým dielom zároveň stúpa aj vážnosť tém a situácií. Dokopy z toho vzniká skvelý mix ľahko podaného pútavého príbehu skrývajuceho hlboké myšlienky o ľudskosti, strate a odvahe. MILUJEM PERCYHO! ????

tess.zo.strany.36, 29.12.2005