Fragment

Pod maskou lží

Žáner: fantasy, YA, historický Vydavateľstvo: Fragment Séria: These Vicious Masks Diel: #1 Počet strán:304 strán Väzba: brožovaná väzba Originálny názov: These Vicious Masks Anotácia: Sebevědomá hrdinka s ostrým jazykem, neodolatelná atmosféra viktoriánské Anglie, neuvěřitelné zvraty. Tajemstvím opředení hrdinové, kteří skrývají mnohem víc, než jen svou pravou tvář... Evelyn má plné zuby života podle diktátu konvencemi svázané společnosti. Když její sestra Rose za záhadných okolností zmizí, neváhá, a i přes zákaz rodičů ji odjíždí hledat. Není však jediná. Cestu jí zkříží mladý gentleman Sebastian Braddock, který jí odhalí těžko uvěřitelnou pravdu – ona i její sestra mají speciální dar léčit nemocné a zraněné. Evelyn si myslí, že se Sebastian zbláznil, když ale sama poznává lidi, kteří dokážou věci přesahující lidské chápání, začne názor měnit. Přichází na to, že dar zvláštních schopností představuje obrovské nebezpečí. Je totiž mocným lákadlem pro ty, kteří ho chtějí zneužít ve svůj prospěch. A Rose je pravděpodobně v rukou jednoho z nich... Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.sk Pri tejto knihe ma na prvý pohľad veľmi zaujala a nakoniec aj zlákala práve obálka tejto knihy. Taktiež ma zaujala anotácia a spojenie fatnasy prvkov zasadených do viktoriánskeho Anglicka, kedy sa všetko iné označovalo za zlé a spoločnosť nebola ochotná medzi seba prijať ľudí, ktorý "vyčnievali" z radu. Táto kombinácia ma nakoniec zlákala na túto knihu a veľmi som sa tešila, kedy sa do príbehu začítam a dúfala som, že nebudem z nej sklamaná. Hneď po prvých stranách som bola trošku zmätená a nevedela som sa nejak vymotať z postáv. Autorky nás hodilo priamo do deja, bez toho aby si vynaložili nejakú námahu aspoň určité veci svojim čitateľom objasniť. Aspoň toto bol môj prvotný dojem z knihy a tak som sa aj začala obávať ako to bude všetko ďalej pokračovať. Celý príbeh bol písaný v 1.osobe a to z pohľadu našej hlavnej hrdinky Evelyn. Práve ona nás sprevádzala celým príbehom a s ňou sme si odžívali všetky napätia a nebezpečenstva, v ktorých sa ocitala pomerne dosť často. No to ako bola kniha napísaná mi vôbec nesadlo. Na môj vkus to bolo v určitých častiach zbytočne natiahnuté a nachádzalo sa tu pomerne dosť hluchých miest, ktoré neprospeli kvalite knihy, no zato navýšili kvantitu strán. Niekedy mi prekážali zbytočné opisy, ktoré sa tu nachádzali a možno, že som v tejto knihe očakávala aj nejakú hlbšiu romantickú zápletku, ktorej by autorky venovali svoju pozornosť a tým by celkový príbeh o čosi obohatili. Ako som už vyššie napísala, hlavnou hrdinkou je Evelyn, ktorá sa dostáva do nepríjemnej situácie keď je presvedčená, že jej milovanú mladšiu sestru Rose niekto uniesol. No jej rodičia jej nechcú veriť a tak sa Evelyn vydáva na vlastnú päsť pátrať po svojej sestre do Londýna. Avšak nič nie je také jednoznačné ako sa môže zdať, pretože zistí, že ona aj jej sestra majú určité nadprirodzené schopnosti liečiť ľudí a to je aj dôvod, prečo jej sestra zmizla... V Londýne sa opäť stretáva so Sebastiánom, s ktorým sa už raz stretla na plese a nezanechal práve najlepší prvý dojem... No keďže potrebuje pomoc, uzavrú spolu dohodu. Ona vylieči Sebastiánovu kamarátku a on jej pomôže zachrániť jej sestru. Nebudem Ďalej prezrádzať z príbehu... Avšak čo sa stane, keď sa veci začnú stále viac a viac komplikovať a spoľahnúť sa nedá na nikoho ani len na vlastnú rodinu alebo policajtov. Evelyn si pri hľadaní svojej sestry užila veľa nebezpečných situácií, v ktorých sa ocitala aj vďaka svojej tvrdohlavosti a nerozvážnosti, pretože dosť často konala skôr než by predtým trošku pouvažovala a zamyslela sa nad rizikom a možnými následkami. A po pravde, dosť ma svojím správaním iritovala, ale určitým spôsobom to bolo aj super. Ale bola to určitým spôsobom uvítaná zmena. Takže celkové zhrnutie: Skvelá myšlienka na knihu, ktorá však bola o čosi horšie napísaná a tak mierne pokazila celkový dojem. No čo sa týka deja samotného, tak ten má čo poskytnúť, pretože aj keď sa už zdá, že je všetko jasné a že nie je už čo riešiť, tak autorky pre nás mali skryté tajomstva, ktoré príbeh viac a viac zamotávali a tak som sa veľmi tešila na celkový záver knihy, aby som sa dozvedela ako sa to celé rozuzlí. Taktiež bolo veľkou výhodou tejto knihy, že tu vystupovalo relatívne dosť postáv, takže sa nemohlo stať, že sa okolo hlavnej postavy motali stále len tie isté postavy a príbeh sa tam teda nestal monotónny. Záver a celkové vyvrcholenie celého príbehu bolo priam skvelé, avšak tým nečakaným spôsobom a inak ako som si to ja celý čas zidealizovala... Autorky jednoznačne vedia, ako poriadne prekvapiť a dostať čitateľa do pomykova. Kniha sa skončila na pokračovanie a po pravde, chcem vedieť aký bude druhý diel, keďže po prečítaní tohto dielu mi je jasné, že sa to bude uberať už iným smerom, keďže Evelyn už o svojom talente vie. Na záver len toľko z mojej strany, že ak máte rady fantasy a historické romány, tak toto je jedna z tých kníh, ktorá môže zaujať. Ak máte rady opisy, tak sa knihy nemusíte vôbec báť, i keď recenzia môže z mojej strany zo začiatku vyznieť negatívne. No i tak sa mi kniha rýchlo čítala a teším sa na pokračovanie a dúfam, že sa čoskoro dostanem k pokračovaniu tohto príbehu. Hodnotenie: 3,5/5

Knižné maniačky, 25.10.2017

Cez démonské zrkadlo

Príbehov založených na Carrollovej svetoznámej bizarnej klasike je nespočetne, nekonečne veľa. Príbeh o dievčati, ktoré sa prepadlo králičou norou a našla tam krajinu stvorenú z bujnej a divokej fantázie si ešte stále nájde autorov, ktorí ju pretvoria v niečo nové a odlišné. Tento raz prichádza Gena Showalterová, ktorá má na konte už niekoľko románov, a klasická Alica sa pod jej vedením prerozprávala v príbeh o takmer bežnom modernom dievčati, ktoré bolo zrodené na to, aby stínalo hlavy zombiám. Na začiatok musím hneď povedať, že som čakal úplné, ale že 100 percent úplne niečo iné. Myslel som si, že je to "priame" prerozprávanie Alice, kde hlavná hrdinka sa prepadne do Krajiny zázrakov. Ale tak to nebolo. Gena nás zaviedla do prostredia moderných tínedžerov, ktorí okrem bežných problémov majú opletačky s hroznými príšerami, ktoré mi poznáme ako špinavé, smradľavé, s rukami vystretými pred seba dožadujúc sa ľudských mozgov. Áno, zombie v tomto príbehu sú tiež špinavé a smradľavé, ale Gena im dala úplne nový dizajn. Hlavnou hrdinkou je Alenka (prekvapivo). Spočiatku je to obyčajné dievča, ktorej otec je trochu divnejší než by sa povedalo. Neustále vraví, že vonku číhajú príšery a kvôli tomu Alenka ani nechodí po večeroch von. Jedného dňa sa však stane nehoda a Alenka sa zoči-voči stretne zombiám, o ktorých jej otec celý ten čas vravel, a keďže jej už nič neostáva, iba hnev a túžba po pomste, rozhodne sa, že každú takúto príšeru pošle späť pod zem. Na počudovanie sa však Alenka dozvedá, že tajomná skupina tínedžerov z jej škole sú ako tieňolovci: lovia zombie. A toto sa mi na tom celom páčilo. Bolo neskutočné, ako si autorka vzala všetky tie youngadultovské zaužívané klišé prvky a línie, pretvorila ich v niečo "fresh" a často si z nich doslova urobila srandu. Zozačiatku som mal pocit, že to až tak vážny príbeh nie je, no postupne sa pokojná a jasná atmosféra pomaly, ale isto, menila s tou akčnou a temnou, plnou číhajúcich zombií. Musím povedať, že táto knižka je akčná, a ani jeden krát - ani jeden! - som nemal pocit, že sa tam nič nedeje. Áno, sem-tam tam boli trochu zbytočnejšie dialógy, možno aj krátke scény, počas ktorých sa dialo všetko to, čo sme videl v každej ya knihe (od vyzliekanie očami sexy záhadného chlapca až po jazyky, ktoré sa navzájom preplietli), ale aj tak som sa necítil, žeby ma to nebavilo. Tam sa stále niečo dialo a ak aj nie, autorka to napísala tak, že to bolo vždy záživné. Gena má za sebou už niekoľko kníh a to sa aj na jej písaní ozrkadľuje. Píše jednoducho a nesmierne pútavo, dokáže vo vás vyvolať emócie, ktoré prežívajú práve jej postavy. A ak sme už pri nich, autorke nechýba talent pre vytváranie postáv. Neviem ako vy, ale mne boli postavy sympatické a vnímal som ich ako skutočné. Všetky mali vlastné problémy, vlastné starosti, chybičky aj miesta, v ktorých sa našli. Hlavná hrdinka je obyčajné dievča, ktoré sa "zrazu" stane výnimočným. To už poznáme všakže? Áno, ale hlavná hrdinka si z toho urobí srandu. Potom tu máme sexy záhadného chlapca, ktorý je v skutočnosti odvážny, milý a starostlivý. Ach, to poznáme až veľmi dobre. Ale aj tak som si nemohol zamilovať tieto postavy. Autorka je skvelá v písaní, a za Kat jej patrí odo mňa poklona. Tak skvelá postava, až som sa miestami pri čítaní pozastavil a zasmial sa. Milujem jej hlášky a ešte väčšmi jej štýl.Čo sa týka samotného deja a zápletky, autorka ma týmto prekvapila a vyrazila mi dych. Vôbec som si nemyslel, že to bude mať tak dobre premyslené a že to bude mať oveľa väčšiu hĺbku než sa zdalo. Príbeh je oveľa zložitejší, hlbší a komplikovanejší, než sa javí na prvý pohľad a ten drobný, ale účinný zvrat pri konci ma dostal. To som nečakal. A teraz sa určite pýtate: prečo som ju tak dlho čítal? Ľudia, túto knihu som fakt dlho čítal, dosť dlho. Ale poviem vám hneď čím to je: príbeh je rozdelený do dlhých kapitol, čo ja fakt nemusím. Kniha má vyše tristo strán a má iba 18 kapitol, čo znamená, že každá má tak od 20 až po 30 strán, ak sa nemýlim. A síce sa kniha čítala svižne a rýchlo, vždy keď som dočítal kapitolu a pomyslel si, že ďalšia má zasa len 25 strán, už sa mi viacej do toho nechcelo. Takže to ma u toho trochu mrzí. Ďalej čo by som vytkol knihe je začiatok a pár scén. K tomu začiatku - musím povedať, že je správny. Ku knihe pasuje ako chýbajúci kúsok skladačky, bol skvelý. ALE. Niečo mi tam jednoducho chýbalo, to čo sa potom vynorilo vo zvyšku knihy - akási šťava, šmrnc. A potom k tým pár scénam - ako som vravel, kniha je plná klišé prvkov a jednými z nich sú aj scény, kedy sa hlavnej hrdinke (ktorá je výnimočnejšia než sa zdalo) začne vysvetľovať, kto v skutočnosti je, ako to funguje, čo a zač je tento svet a všetky tie informácie. Toto mi vážne nesadlo, pripadal som si, akoby tie informácie autorka chcela povedať väčšmi mne než hlavnej hrdinke. (Čo aj chcela, iba tento krát sa jej to nepodarilo zakamuflovať.) Ku koncu ešte dodám, že z knihy by bol neskutočne dobrý film. Dúfam, že sa raz dočkám adaptácie a že bude rovnako dobrá ako táto kniha. Každopádne, Alenka v Říši zombií, aj napriek tomu, že to nie je dokonalá kniha, je úžasným mixom zaužívaných klišé prvkov, ktorých je ya literatúra plná, humoru, akcie, sympatických postáv a svetom, ktorý je oveľa viac detailnejší, než sa na prvý pohľad javí. Čítanie som si nesmierne užil a neviem sa dočkať, kedy vydavateľstvo príde z ďalšími dielmi. Dúfam, že to je už čoskoro.Prvý príbeh Alenka v Říši zombií dala svojej sérií svižný a sľubný začiatok. Aj keď to nie je číra dokonalosť, príbeh stojí zato ;)

blog, 22.8.2017

Magnus Chase a bohovia Asgardu – Prastarý meč

Dvojitá dávka fantázie

Rick Riordan

Autor série o Percy Jacksonovi nás opäť zaviedol do svojho čarovného sveta fantázie, tentoraz s postavou Magnusa Chasa. Prvky Rickovho pútavého rozprávania s využitím severskej mytológie vytvorili spolu neuveriteľnú kombináciu. Príbeh vás strhne hneď od začiatku. Postavy sršia povedomým vtipom a sarkazmom popritom, ako sa snažia zachrániť svet. Hlavný hrdina sa v mnohom podobá na Percyho a čitateľ, ktorý sa dostal aj k ostatným Rickovým knihám, si určite všimne niektoré opakujúce sa aspekty, ktoré zohrávajú v Rickových príbehoch podstatnú úlohu. Niekto práve kvôli týmto aspektom tak veľmi zbožňuje jeho knihy, niekomu môžu po čase prekážať. Ja som sa nevedela rozhodnúť, do ktorej skupiny patrím. Pri niektorých častiach som mala pocit: „toto som už raz zažila, prečo sa to deje zase?“, ale zároveň som čítala ďalej a bola zvedavá na pokračovanie. Aj keď niektoré veci boli podobné ako pri jeho ostatných knihách, nemôžem povedať, že by sa dalo predvídať, čo sa stane, vďaka čomu je kniha taká strhujúca. Postavy sa vám postarajú o veľa zábavy. Kniha je rozhodne oddychovým čítaním. Spestrí vám dni, trochu osvieži všednú rutinu a získate kopu nových znalostí zo severskej mytológie. Ak ste fanúšikom Rickových kníh, dostanete presne to, čo od neho čakáte.

blog, 14.6.2017

Viac o knihe

Úžasná mágia slečny Mabel

Natasha Lowe

„…Na některé knihy se s dětmi těšíme ještě před tím, než vyjdou. Přesně takové je Animalium. Krásná výpravná kniha, kterou jsem už pár let okukovala na Amazonu v anglické verzi, teď vyšla i v češtině. A stojí to za to!...“

my.martinus.sk, 16.5.2017

Viac o knihe

Leigh Bardugo | Světlo a stíny

Na Grišu som čítala niekoľko protikladných názorov predtým, ako som sa do nej pustila. Možno by som tejto sérii nedala šancu vôbec, keby autorka nenapísala Six of Crows, čo si chcem tiež prečítať, ale povedala som si, že pôjdem pekne po poriadku. Vôbec to neľutujem. Aj keď je Griša plná klišé, autorkin talent pútavo vyrozprávať príbeh sa určite nezaprie. Vytvorila komplexný a veľmi zaujímavý svet, poprepletaný niekoľkými ohranými zápletkami a, samozrejme, nesmel v ňom chýbať ani milostný trojuholník. Alina je vyvolená, má zachrániť krajinu pred skazou, musí sa však najprv naučiť, ako svoje schopnosti ovládať, v čom jej pomôže práve Darkling (Temnyj). Krásavec, po ktorom hlavná hrdinka slintá už od začiatku. No čo jej najlepší kamarát z detstva? Po ňom slintala, kým neprišiel na scénu Darkling. Čo z tohto klišé mixu môže vzniknúť? Povedala by som, že nič dobré... a veru... Kniha bola oveľa lepšia, ako som čakala. Napriek mnohým nedostatkom som ju prečítala takmer celú behom jedného dňa. Príbeh ma úplne pohltil, niektoré časti ma dokonca prekvapili, pretože vývoj udalostí sa pohol úplne iným smerom, ako som predpokladala. Potom sa však našli veci, ktoré sa dali zase predvídať úplne jednoducho. Postavy aj príbeh boli spracované podľa klasického YA vzorca a nebyť autorkino dobrého štýlu, zrejme by ma to nebavilo. To, čo som ale v istom bode pokladala za instalove, sa veľmi rýchlo zvrtlo na niečo oveľa dobrodružnejšie, vďaka čomu som si viac obľúbila hlavné trio. V niektorých momentoch sa mi nezdali charaktery postáv úplne vyhranené, občas som mala dojem, ako keby im niečo chýbalo, až ku koncu to pre mňa začalo naberať grády. O vedľajších postavách radšej ani nebudem hovoriť. Tie boli zvládnuté veľmi biedne. Žiadna z nich ma nezaujala, autorka im nevenovala ani štipku pozornosti, ktorú by si určite zaslúžili. Všetko sa točilo okolo ústrednej trojice a mám takého ciťáka, že to tak bude pokračovať aj naďalej. Čítala som, že väčšina ľudí si obľúbila Darklinga, no ja sa musím priznať, že mne táto postava vôbec nesadla. Niečo na ňom mi neustále prekážalo, s tým, ako vystupoval, mi liezol na nervy a vedela som, že tam niečo nehrá. Naopak, veľmi som si obľúbila Mala a nevedela som sa dočkať, kedy sa opäť objaví na scéne. Nešlo ani tak o super úžasne napísanú postavu, ako skôr o moju slabosť pre príbehy o láske, ktorá vznikne medzi protagonistkou a jej najlepším kamarátom. O samotnej hlavnej hrdinke ľudia píšu, že je neznesiteľná, hlúpa a naivná. V tomto sa s ostatnými asi tiež nezhodnem, lebo ja som len furt čakala, kedy sa prejaví tá jej „blbosť“, ale akosi som nič výrazné nepostrehla. Videla som stokrát horšie hlavné postavy ako Alinu. Čo taká America zo Selekcie? Na tú nemá Alina ani zďaleka. Alinino rozhodovanie sa mi zdalo vo väčšine prípadov logické a správne vzhľadom na jej charakter. Možno som sa s niektorými jej rozhodnutiami nestotožnila, ale to ešte neznamená, že by som ju kvôli tomu pokladala za hlúpu. Medzi najsilnejšie stránky príbehu radím akčné scény. Neviem ako vy, ale ja som si ich vedela všetky výborne predstaviť, v mojej hlave to vyzeralo ako v poriadnom dobrodružnom filme, až som skoro nedýchala. Týchto scén sa tam nenašlo veľa, autorka nimi vlastne orámcovala pomalší a o niečo stereotypnejší stred. Na pokračovanie som zvedavá. Moje pozitívne ja verí, že dvojka nebude typickou prechodnou časťou k záverečnému vyvrcholeniu, tak sa uvidí. V každom prípade, autorka ma určite knihou Griša neodstrašila od ďalšieho čítania jej kníh. Zhrnutie: Kniha je pre nenáročnejších fanúšikov YA literatúry, ktorí ešte nemajú plné zuby niektorých ohraných motívov. Prostredie je však netypické, pekne opísané a rozhodne si užijete akčné scény. Kniha sa, aj napriek niektorým nudnejším pasážam, čítala takmer sama. A rozhodne nebudete mať núdzu o pekných chlapov.

blog, 9.5.2017

Rick Riordan: Utajené orákulum

Rick Riordan

Opäť nemôžem dať inak ako 5 hviezdičiek. Riordan je jednoducho vynikajúci rozprávač, ktorý dokáže dokonale skĺbiť príjemný a trefný humor s dobrou akciou. Jeho knihy sú proste stávkou na istotu. U mňa má medzi autormi už dávno prvé miesto (prepáč, Rowlingová). Inak tomu nebolo ani v tejto knihe, dokonca som mala pocit, že jeho majstrovské spisovateľské umenie dosahuje nový vrchol. Bolo neskutočné sledovať, ako dokonale dokázal prepojiť všetky svoje predchádzajúce knihy z tejto série dohromady. Zároveň zase vytvoril nové postavy, ktoré sú iné a svojské, napriek tomu, že z jeho pera ich už vyšlo mnoho. Môžem len tlieskať. Apolón je mimoriadne zaujímavá postava. Kedysi boh, teraz len smrteľník, ktorý túto zmenu spočiatku berie ťažko, no postupne, ako sa odvíja dej, možno krásne sledovať aj jeho pomalý prerod z totálneho egocentrika na niekoho, komu skutočne záleží aj na ostatných. Nedokázala som ho však vnímať ako 16-ročného chlapca, na ktorého ho Zeus zmenil. Možno to bolo tými spomienkami, ktoré nám postupne prezrádzal a vďaka ktorým som si ho nesmierne obľúbila. No nie len vďaka nim, samozrejme. Kvôli jeho trefným poznámkam, ktorými bola pretkaná celá kniha, som sa poriadne dobre zabavila.Meg McCaffreyová ma na druhej strane až tak neoslovila, no je vidieť, že táto postava má obrovský potenciál a asi ju jednoducho zatiaľ len podceňujem. Alebo ju Apolón vo svojej úžasnosti (za túto lichôtku by ma určite pochválil) proste zatienil. Som však vážne zvedavá, ako sa jej postava bude ďalej vyvíjať. Dej nebol až taký prudko napínavý a dychberúci ako to bolo asi v každej knihe Bohov Olympu, no Utajenému orákulu sa to dá odpustiť, pretože to bol predsa len prvý diel a predstavoval nám nové postavy, ktoré sme najprv museli spoznať. Okrem toho, na konci som od prekvapenia a nadšenia takmer vyskočila z kože, takže sa neskutočne teším na ďalší diel! P.S.:Will s Nicom sú strašne chutní a fakt ma bavilo, ako sa navzájom doťahovali.

blog, 2.5.2017

Viac o knihe

Apolónov pád : Utajené orákulum

Rick Riordan

Ako najlepšie potrestať boha? Tým, že z neho urobíte smrteľníka! Presne tak dopadol Apolón, patrón svetla, slnka, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a tiež proroctva. LUP! – a z viac ako štyri a pol tisíc rokov starého boha je šestnásťročný chlapec. Namiesto luxusu a nádhery na hore Olymp sa váľa v smradľavom newyorskom kontajneri. Bez božských schopností sa v obyčajnom svete ťažko prežíva, zvlášť keď je veľa tých, ktorí by sa ho radi zbavili úplne. Ak chce z tejto kaše vyviaznuť so zdravou kožou a dostať sa späť medzi bohov, musí presvedčiť Dia a získať jeho stratenú priazeň. Existuje len jediné miesto, kde môže hľadať pomoc: základňa moderných polobohov známa ako Tábor polokrvných! Rick Riordan sa opäť vracia na horu Olymp! V prvej knihe jeho novej série Apolónov pád sa čitateľ opäť vracia do Tábora polokrvných, ktorý je už pre pevných fanúšikov Riordana dobre známy z predchádzajúcich sérií. Tentokrát je však hlavnou postavou boh, konkrétne Apolón, ako napovedá názov série. Po udalostiach z knihy Krv polobohov (nepovažujem za potrebné mať prečítané) je Apolón potrestaný. Prišiel o svoju nesmrteľnosť, skvelý vzhľad a moc. Prebúdza sa v New Yorku, kde si ho okamžite nachádzajú problémy. Zachráni ho mladé dievča Meg. Je jasné, že sa v nej skrýva oveľa viac, ako by si človek pomyslel pri pohľade na jej výstredný zovňajšok. Apolón spolu so svojou mladou záchrankyňou musia vyhľadať Percyho Jacksona, Poseidonovho syna, aby ich odprevadil do Tábora polokrvných. Tam sa dejú podivné veci… V najnovšej knihe Riordan stavil na preverený koncept problému a vyvoleného človeka, ktorý ho má vyriešiť. Dej plynie prijateľným tempom, nie je núdza o zaujímavé situácie a tak nemožno povedať, že by to bolo na škodu. Zatiaľ čo sa v sérii o Percym Jacksonovi Riordan inšpiroval udalosťami z mytológie, v tejto knihe ich nahrádza svojou vlastnou fantáziou. Napriek tomu série dokonale zapadajú a samotná zápletka pôsobí osviežujúco. Dvojka hlavných hrdinov pôsobí príjemne. Ich charaktery sa skvelo dopĺňajú a neraz pobavia čitateľa. Vzťah medzi Apolónom a Meg je miestami trochu rozpačitý, ale skvelo dopĺňa atmosféru príbehu, ktorá je znamenitá. Obe postavy sú napísané skvelo a dokonalo plnia svoje role. Namyslený Apolón a energická Meg nie sú čierno-biele postavy, ani chodiace klišé. Obaja sa majú čo učiť a spolu ich čaká ešte veľa vecí. Úvod do novej série zvládol Rick veľmi dobre. Prvá kniha je zábavná, plná akcie a čitateľovi sľubuje ešte zaujímavejšie pokračovanie, na ktoré sa aj ja veľmi teším.

blog, 6.4.2017

Viac o knihe

TALON - Julie Kagawa

Musím sa priznať, že na knihu Talon som narazila úplnou náhodou. Vôbec som netušila, že je u nás niečo také preložené. Ani som nikdy nepostrehla, že by sa o nej niekto zmieňoval. Na prvý pohľad ma zaujala obálka s dračím motívom. Dračia téma ma zatiaľ nesklamala. Kniha vyšla vo vydavateľstve Fragment a to mám zafixované s knihami pre mladšie publikom. Niekedy to už pre takú starú korčuľu ako ja bolo príliš. Nakoniec, ma presvedčila dobrá skúsenosť s autorkou knihy. Julie Kagawa a jej Železná séria sa mi páčili. Škoda, že sa dočkala len dvoch prekladov u našich západných susedov. Do autorky som vložila všetku dôveru a pustila som sa do čítania. Poviem vám, že po prvých stranách mi spadol taký kameň zo srdca, o ktorom som ani nevedela, že tam bol. Najviac ma potešilo zistenie, že to vôbec nie je také detské ako som čakala. Je to klasická young adultka, ale nie tým otravným spôsobom. Musím pochváliť dobrý a prirodzený preklad. O drakoch som toho nečítala ešte toľko ako o upíroch či vlkolakoch, a tak nemám moc s čím porovnávať. Ale s tým malým výberom, čo som zatiaľ prečítala, som bola viac ako spokojná. Talon nie je výnimkou. Na začiatku, keď sa utvoril vzorec dračica a lovec, zľakla som sa, či to nebude obdoba knihy Draki. To by ma skutočne sklamalo. Podstata bola podobná, ale táto verzia sa mi páčila o niečo viac ako v Draki, takže ak by tam aj podobnosť bola, vôbec by mi to nevadilo. Sú medzi nami, neustále nás sledujú a chcú jediné - splynúť s davom a prežiť... Je naozaj toto ich skutočný osud alebo sa rozhodnú zistiť pravdu? Zoznámte sa s drakmi medzi nami, ľuďmi V knihe sa objavuje viacero zaujímavých postáv a to nemyslím len tie hlavné. V prvej časti knihy sú dôležití najmä Ember a Garret. Z ich pohľadu je príbeh písaný. Dračica Ember opisuje aké je to byť drakom a snažiť sa zapadnúť medzi ľudí, kým jej Talon neurčí, čím bude po zvyšok života. Ona a jej brat Dante mali pred sebou posledné leto, ktoré si mohli vychutnať ako tínedžeri. Postava Ember ma bavila. Bola divoká, vtipná, prosto v pohode. Jej brat už toľko šarmu nepobral. Nedostal veľa priestoru, ale to málo čo mal, nevyužil najlepšie, aby si ma získal. Zato, mladý lovec drakov Garret, už bol o niečom inom. Jeho kapitoly nám ukázali druhú stranu ako vnímať drakov. Nenávidel ich a v živote nepoznal nič iné ako ich zabíjanie. To bol pre neho zmysel života. Až kým nestretol Ember. Garret nebol klasický lámač dievčenských sŕdc, ale jeho neskúsenosť a úprimnosť si ma získali. Bol ako nepopísaná kniha. Neskôr sa objavila na scéne ďalšia postava. Dračí utečenec Riley, ktorý riadne zamieša kartami. Ten bol presne ako Ember. Divoký a nespútaný. Dobre vedel, čo chce a išiel si za tým. On už je rozhodne typ, pre ktorý dievčatá stratia hlavu. I keď sa v príbehu neodohralo veľa zvratov, v podstate všetko naraz vypuklo až na konci knihy, ani raz som sa pri čítaní nenudila. Dej plynul rýchlo a bolo milé pozorovať ako Ember objavuje nové city, ktoré draky vraj nepociťujú a zisťuje, že nič nie je čiernobiele. Veľmi sa teším na druhý diel. Som zvedavá ako to celé dopadne, lebo koniec bol ukončený tak, že som si skoro vlasy od nervov vytrhala, ale inak som ok. Jediné, čoho sa obávam, že v pokračovaní sa objaví ľúbostný trojuholník, ktorý môže všetko pokaziť. Už teraz sa tam dialo kadečo. Ak sa tak stane, pevne verím, že to dopadne dobre. Ja svojho favorita mám, ale nemyslím si, že Emberino srdce dostane práve on. Je pravda to, čo jej celý život vštepovali do hlavy? Je Talon stelesnením dobra, kým ľudia sú zlí? Ember zisťuje, že dosiaľ vštepovaná "pravda" má veľké trhliny. Ako sa rozhodne? Vernosť Talonu či iný, nepoznaný osud? Talon bol jednoznačne veľkým prekvapením. Dúfam, že sa u nás čoskoro objaví aj druhý diel. Užila som si to a nemôžem inak, len ju odporučiť aj vám ostatným. Moje hodnotenie sú 4*.

blog, 4.4.2017

Čo sa deje v cirkuse

Doro Göbelová

U Mimi sa obrázkovo-hľadacie knihy tešia veľkej obľube. Doma sa nám ich už zopár nazbieralo, o niektorých som písala tu a to sa u nás nájdu ešte napríklad knihy od Anne Suess a Martina Handforda. Keď sa nad tým tak teraz zamýšľam, máme ich fakt dosť a viete čo? Myslím si, že ste na tom veľmi podobne a potešíte sa každému tipu na ďalšiu obrázkovo-hľadaciu knihu, ktorá by vám mohla pribudnúť do detskej knižnice. Podľa všetkého je v Nemecku istá tradícia Wimmelbuchov (ako ich oni nazývajú). Ak som správne pochopila, zakladateľ týchto obrázkovo-hľadacích kníh nazývaný aj „otec Wimmelbilderbuchov" je autor, ilustrátor a maliar Ali Mitgusch. No a dvojica Doro Göbelová a Peter Knorr sú označovaní ako jeho nástupcovia. Na Slovensku vo vydavateľstve Fragment vyšli dve ich knihy: Čo sa stalo na výlete a Čo sa deje v cirkuse. Pre Mimi som vybrala druhú menovanú nakoľko na tému výlet obrázkovo-hľadaciu knihu už máme (pozrite odkaz vyššie, nájdete ju tam pofotenú, no obávam sa, že už je vypredaná, ak ste ju v minulosti zháňali a nezohnali, tak vás možno poteší práve kniha od Doro Göbelovej a Petra Knorra). Ako vidíte z ukážok, kniha je pekne ilustrovaná plná rôznych detailov a situácií ako sme zvyknutí z podobného typu kníh. Na zadnej obálke sú niektoré postavičky vyobrazené a pomenované, deti ich na stránkach knihy môžu hľadať. Hľadanie je o to zaujímavejšie, že na každej strane môžu byť oblečené v iných kostýmoch, nuda tak skoro nehrozí. Čo sa deje v cirkuse máme doma približne mesiac, takže na to, že ide o novinku, je už dobre otestovaná. Mimi najviac zaujalo stavanie šapito keďže naživo niečo podobné nevidela. Všimla si zlodeja v hľadisku a ako ho na ďalšej strane lapil policajt, kozu, ktorá dievčatku odhryzla z cukrovej vaty, mačku, ktorá vyliezla na strechu šapito a ako sa ju jedna z akrobatiek snaží zachrániť a kopu iných vecí, ktoré v iných obrázkovo-hľadacích knihách veru nemáme (no fakticky :) ).

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 19.3.2017

Viac o knihe

P.S. Nie je to o láske! Konečne!

Rick Riordan

Bol bezdomovcom a zrazu po ňom išiel temný chlapík z vikingskej mytológie. Ten ho zabil a bolo po príbehu... Ale kdeže! Práve tu sa pre Magnusa Chasea začína honba za záchranou sveta! Rick Riordan je americký autor využívajúci pri svojej tvorbe mytologické postavy, ktoré sa ukazujú v našom, normálnom svete, plnom výdobytkov moderných technológií. Po Rimanoch či Grékoch prichádzajú Vikingovia! Úplne nový príbeh, hrdinovia, prostredie. Konečne! Po autorovej predchádzajúcej sérii s niekoľkými pokračovaniami, ktorá nesie názov Bohovia Olympu, sme svedkami začiatku od nuly. A ten začiatok je jedno veľké dobrodružstvo, odhrávajúce sa medzi deviatimi svetmi. A strediskom toho celého je mesto Boston. Magnus Chase nikdy nepoznal svojho otca a o mamu prišiel za veľmi záhadných okolností. Radšej ako žiť niekde v detskom domove alebo v náhradnej rodine, prespáva na ulici. Rokmi si nachádza priateľov, ktorí mu kryjú chrbát, no nemôžu ho ochrániť od všetkého zlého... „Rútili sme sa do rieky Charles, môj meč mal stále vbodnutý do brucha, mne horeli orgány z roztaveného asfaltu v bruchu. Pred očami sa mi mihla obloha a zase zmizla. Zbadal som dymový prízrak – dievčinu na koni, ako sa ku mne ženie plnou rýchlosťou a naťahuje ruku. PRÁSK! Narazil som na hladinu. A potom som umrel. Koniec.“ Sme vždy tam, kde sa zachraňuje svet V knihe sa stane veľmi veľa. Ide to rýchlo, takže kým prečítate sotva sto strán, Magnusa zabije temný Surt, zlosyn zo severskej mytológie, ktorý hľadá stratený meč, aby pripravil Súdny deň. Magnus nájde tento meč prvý, hrdinsky sa bráni, prichádza do Valhaly (nebo pre hrdinov), proroctvo norien ho vrhne do nemilosti u „vedenia", kamaráti ho dostanú do sveta živých, aby mohli precestovať niekoľko svetov v snahe zabrániť hroznému vlkovi dostať sa z ostrova a vyvraždiť ľudstvo. Och a spomenula som, že Magnus je synom severského boha? A spoločnosť mu robí trpaslík, Elf a bývalá valkýra? A že sa stretnú s hovoriacimi kozami? A pri stretnutí s Thorom zistia, že rád pozerá Hru o tróny? A že Magnusov meč rozpráva? Áno, je toho veľa, ale aj tak nemusíte byť v strese, že som vám vyzradila celý príbeh. „Povedal som Sam o svojich snoch: o Lokiho varovaní, o jeho sľuboch, o návrhu, aby som odniesol meč strýkovi Randolphovi a na výpravu zabudol.“ Pretože najväčším benefitom knihy je samotné putovanie To je náročné, plné strachu, smrti alebo strachu zo smrti, veď to poznáte. Vo svete nemôžete veriť ničomu, v tejto knihe ani len veveričkám, lebo aj z nich sa vykľujú krvilačné príšery. A práve preto je Prastarý meč príjemným prekvapením. Po výbornom Percym Jacksonovi ťažko prísť s niečim novým. Ale podarilo sa! Je to pútavé, hlavný hrdina je otravný iba tretinu knihy (čo je zázrak oproti ostatným knihám Riordana, keďže hlavný hrdina dosť často prechádzal nervóznym privieraním očí čitateľa) a do poslednej chvíle neviete, ako sa to skončí. Dobre? Zle? Otvorene, aby ľudia čakali na ďalšiu knihu? „Jack sa rútil nahor do pravej nozdry Griep a ľavou zase von. Obryňa spadla, až sa miestnosť otriasla zemetrasením so silou 6,8 Richterovej stupince.“ Musím vyzdvihnúť autorovu snahu naučiť nás niečo z mytológie. Jasné, každý pozná Thora, Lokiho a spol., ale v knihe vystupujú aj ďalší Severania, ktorých mená možno ani nebudete vedieť vysloviť. Neviem, či je to všetko absolútne presné, ale toto nie je vec, ktorú by som riešila. Jasné, že ide o poriadne fantasy, kde hlavné postavy všetko na svete zvládnu, skoro nepotrebujú jesť a spia len vtedy, keď prejdú tisíce kilometrov a v každej bezvýchodiskovej situácii im niekto alebo niečo pribehne/priletí na pomoc. Toto sú však veci, ktoré, povedzme si otvorene, od knihy tohto typu očakávame. Prioritou je totiž priniesť oddych, zábavu, sem-tam sa zasmiať, pokrútiť hlavou nad vynachádzavosťou či zaujímavým zvratom a zavrieť knihu s pocitom, že tých 400 strán nebola strata času. A toto je dodržané, preto hor´ sa do Asgardu premôcť pár zlosynov a získať srdce dámy. P.S. Nie je to o láske! Konečne! Oveľa viac ma totiž bavia situácie, keď ide o príbeh priateľstva. Aj medzi opačnými pohlaviami.

www.citaj.to, 18.3.2017

Viac o knihe

Recenzia médii

Albatros Media newsletter