Odporúčam všetkým nadšencom mafiánov
ozor, pozor. Útočia na vás mafiáni, ktorí majú schopnosť premieňať sa na pumy, levy a iné šelmy. Prípadne ženské osadenstvo na hady všetkých druhov. Bude to napínavá jazda, ktorú prežijú len tí, čo sa milujú! Kai Meyer, autor z Nemecka, spojil v sérii Arkádia takmer nespojiteľné: dva mafiánske rody, ktoré medzi sebou odnepamäti bojujú, lásku, ktorá svojou osudovou deštruktívnosťou náramne pripomína Rómea a Júliu a fantasy svet, kde sa niektoré ženské hrdinky zmenia na hadie princezné a muži na šelmy túžiace po krvi. Do toho sa zamontujú hybridi, ľudia so zvieracími časťami tela, niekoľko šialených vedcov a Hladný muž, ktorý chce prevziať moc nad všetkými a poľovať na ľudí. Znie to ako obrovský guláš všetkého možného, len nie kvalitnej literatúry. „Vo vozidle to páchlo krvou, perím a ešte niečím príšernejším, zmesou zápachu jatiek a nečistého kurníka. ,Nechcela sa vzdať,´ povedal. ,Bola dosť... nasrdená.´ ,Toto si urobil svojimi zubami? Doriti, Alessandro, ako si len...´ ,Tvoje výčitky v tejto situácii skutočne veľmi pomôžu, úprimná vďaka!´ Z tej hrôzy sa celá roztriasla. Prešľapovala vedľa auta z nohy na nohu. ,Môžeš mi láskavo vysvetliť, čo robíš? Nechceš tam hádam upratovať?!´ ,Nemôžeme jazdiť po Sicílii s mŕtvolou s odtrhnutou hlavou.´“ Ale je to skutočne tak? Kai Meyer je jeden z najpredávanejších autorov v Nemecku. Možno sa vám to podľa horných riadkov nezdá, ale svoju obľubu získal aj vďaka tomuto svetu, ktorý prevzal hlavné črty z bájok o Atlantíde. Arkádia: Pád je tretia časť napínavého dobrodružného young adult fantasy románu, ktorý spája nespojiteľné, aby vytvoril zaujímavú spleť intríg, bolestivých odhalení a najmä niekoľkých skúšok lásky hlavných hrdinov, Rosy a Alessandra. Aby ste sa dostali do obrazu, prečítajte si recenziu na prvú časť série tu. A komu sa nechce čítať, poviem vám v krátkosti o čo ide: Rosa a Alessandro sa nechtiac stali vodcami dvoch mafiánskych klanov, ktoré medzi sebou prechovávajú nenávisť ako deti v škole k špenátu. Alcantrovci a Carnevareovci sa nemajú v láske, zato Rosa a Alessandro áno. Ale Rosa je potomok rodu Lamií, teda hadov a Alessandro potomok rodu Panthera. A podľa starých tradícií spojenie týchto druhov akosi nejde dokopy. Preto a pre ďalšie vymyslené dôvody idú všetci mafiáni po hlavných hrdinoch. Chcú ich zajať a vydať Hladnému mužovi, samozvanému kráľovi, ktorého sa mafiáni buď boja, alebo im Hladný muž nasľuboval hory-doly, a tak sa Rosa a Alessandro dávajú na útek a ide im o život. Pomedzi to ešte hľadajú stopy po tajomnej organizácii menom TABULA, ktorá robí pokusy na ľuďoch, a ktorá je zrejme aj kľúčom k pravde o Rosinom nezvestnom (mŕtvom?) otcovi. „,Kde je môj otec?´ spýtala sa, zatiaľ čo kráčala medzi radmi klietok hlbšie do podzemnej haly. ,Čo sa stalo s Davidom?´ Nijaká odpoveď. ,A Apollonio?´ Len mlčanie. Praskot a bzukot v žiarivkách. Asi od hmyzu, ktorý sa ocitol v zajatí za sklom.“ Znie to zložito, ale vôbec to tak nie je, verte mi. V každej knihe sa kúsok tajomstva odokryl, ale skladačka do seba nezapadla. Až v tejto časti vyjde celá pravda najavo. Aj naľavo, aj napravo. Kto prečíta prvé knihy, okamžite siahne aj po tretej. A bude to pecka Hovorí sa, že do tretice všetko dobré a v tomto prípade táto povedačka sadla ako včela na med. V poslednej časti sa toho stalo najviac, udalosti boli asi najlepšie vykreslené, napätie najprecíznejšie opísané, Rosa najvtipnejšia a najmenej otravná a Alessandro najviac drsnosladký. Presné dávkovanie romantiky, bezcitnosti, smútku, irónie a násilia, aby nikto nemusel prevracať očami a prechádzať stránkami bez života a emócií. „,Tvoja babička bola mocná žena. Zopár ráz som sa s ňou stretol pri nejakých oficiálnych príležitostiach. Možno s ňou obchodovala aj jedna moja firma.´ Niečo v jeho tóne v nej vyvolalo podozrenie. Niečo podstatné im tajil a kŕmil ich len omrvinkami.“ Výborný bol najmä posun hlavnej postavy (Rosy, Alessandro nejaký veľký posun nezaznamenal, ale zase je to chalan a oni sú v podstate takí, akí sú, a preto to s nami vydržia). Rosa sa z ufňukaného decka stala mierne chladnokrvnou, na moje potešenie veľmi vtipnou, a svojim správaním sympatickou hrdinkou, ktorá mi, pokiaľ si spätne na príbeh spomínam, ani raz nezdvihla krvný tlak. Ten mi dvíhali vyhrotené situácie, do ktorých sa postavy dostali a ešte viac spôsoby, ako sa z nich vyslobodili. A preto knihu odporúčam všetkým nadšencom mafiánov, ktorí si sem-tam prečítajú aj niečo nie úplne realistické, ale zato sa nezľaknú niekoľkých odtrhnutých končatín a vystrelených mozgov z hlavy.
