Šest vran
Predpokladám, že sériu Six of Crows netreba ani predstavovať. Ak ju aj minulý rok nečítala každá druhá osoba, ktorá zbožňuje YA fantasy, tak minimálne o nej niečo začula. Po toľkých chválach od čitateľov som bola skôr skeptická, pretože ak som na nejaký príbeh veľmi zvedavá, väčšinou ma sklame, no tentoraz nie. V blogerskej komunite sa to len tak hemží recenziami na tento príbeh a mne trvalo tak dlho spísanie názoru hlavne preto, lebo pochybujem, že vám prezradím niečo, čo ste sa už nedozvedeli inde. Preto som sa rozhodla v krátkosti zhrnúť, prečo je táto kniha taká dobrá a prečo stojí za to si ju prečítať. ... pretože vyzerá nádherne. Môžete v nej nájsť rovno dve mapy. Mapu krajiny a mapu Ľadového paláca, z ktorých obidve sú perfektné a zavedú vás na miesta, kadiaľ chodia hrdinovia. Všetko môžete podrobne sledovať, nehovoriac o tom, že sú aj veľmi pekné a pritom jednoduché. Obálka tiež nie je na zahodenie, je jednou z tých, ktoré vám zostanú v pamäti, hneď si vás získajú. Hovorieva sa, že obal nie je všetko, no v tomto prípade obálka svojou jednoduchosťou a krásou presne reprezentuje to, čo nájdete vo vnútri. ... pretože tento svet je svojou nedokonalosťou úplne dokonalý. V autorkinom svete sa deje veľa zlého. Vedú sa neustále boje o moc a to sa priamo odráža aj na postavách a ich charakteroch. Všetko to však do seba zapadá ako puzzle. Čitateľ nemá pocit, že by bol príliš zahltený worldbuildingom. Nestráca sa, všetko mu je jasné aj napriek tomu, že svet nespoznáva s hlavnými hrdinami, pretože tí v ňom už užijú. Spoznáva ho taký, aký je, a nepotrebuje na to žiadne zdĺhavé opisy a zložité politické litánie, aby porozumel. Veľmi sa mi páčilo drsné a tajomné vykreslenie Ketterdamu, ale aj Ľadového paláca. ... pretože postavy sú super. Príbeh je o podvodníkoch a zlodejoch. Čakala by som, že sa s postavami až tak nestotožním, no opak je pravdou. Autorka ich predstavila dôveryhodne. Ukázala ich minulosť, záporné a kladné stránky a to všetko takým nenásilným spôsobom, že si ich jednoducho musíte obľúbiť. Spočiatku som bola skeptická hlavne kvôli tomu, že nemám rada veľa pohľadov a ich časté striedanie, ale toto je asi prvýkrát, čo mi to ani trochu neprekážalo. Žiadna postava nebola uprednostňovaná, všetky presne spĺňali svoj účel a dokonale zapadali do príbehu. Bolo to hlavne preto, že sa úzko prepájala ich minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť a každá z nich mala nejakú dôležitú úlohu, bez ktorej by to jednoducho nefungovalo. Nemohli by ste odstrániť ani jednu z postáv bez toho, aby sa nenarušil chod deja. ... pretože zápletka je originálna. Nie je to typická YA fantasy knižka. Autorka sa nevyhýba drsným scénam a veci opisuje také, ako naozaj sú. Nič neprikrášľuje. Dokonca ani romantika tu nezohráva takú podstatnú úlohu. Určite tu však čo-to nájdete, dostanete náznaky a scénky, z ktorých sa romantické dušičky budú tešiť ako malé deti. Možno práve preto, že kniha nie je naplnená presladenosťou, sú vzťahy postáv také vzácne. Opäť sa to všetko spája v komplexnej a originálnej zápletke. Zhrnutie: Kniha Šest vran je asi to najlepšie, čo som minulý rok čítala. Autorka sa po sérii Griša posunula o poriadny level vyššie, presne to, čo som mala na tejto sérii rada, tuto ešte stokrát vylepšila. Určite investujem aj do slovenského prekladu, na ktorý som zvedavá. Za jediné negatívum totiž pokladám český preklad a spracovanie. V knihe bolo veľmi veľa preklepov a často chýbali pri priamej reči úvodzovky alebo bol zlý slovosled. Keď som si to už všimla aj ja, je to fakt zlé. Ak ste Šest vran ešte nečítali, určite sa do toho čo najskôr pustite.